Longital pokrstil Gloriu

V stredu 15.októbra sa v bratislavskom klube Za zrkadlom odohral koncert skupiny Longital (ex Dlhé diely). Súčasťou netradičného koncertu bolo aj pokrstenie úplne nového albumu Glória, ktorý bol tiež vydaný práve v ten istý deň. Aby to bol krst ako sa patrí, si Dano Salontay spolu so Šinou pozvali na pomoc video mágov VJ-ov Kufrík brothers. Tí sa postarali o video projekcie ku všetkým piesňam a tak bol koncert nielen hudobným, ale aj vizuálnym zážitkom.

Nestáva sa to často, no tentokrát sa začalo skutočne o 20:00, teda v čase, na ktorý bol avízovaný začiatok koncertu. Na úvod odozneli piesne zo starších albumov Tu a Jedného letca (Tu,2002) a Modrý plyn (Výprava,2006). Neoddeliteľnou súčasťou Longitalu je vydavateľstvo Slno Records. To má pod svojimi krídlami aj Sanyho (Sanyland), ktorý sa po úvodných troch piesňach zjavil na pódiu a priniesol do komornej elektrizujúco intímnej atmosféry trochu nefalšovaného akustického folku. Sany pred pár dňami tiež pokrstil spolu so skupinou Sanyland nový album Trochu korenia, z ktorého zaspieval piesne Voda, Trochu korenia a Keby si vedela a Popoludní, v ktorej sa k Sanymu pripojili aj Dano so Šinou. Sanyho si Dano si Šinou vybrali aj za krstného otca. Akt krstu je veľmi dôležitá vec a aj tento bol netradičný. Videl som už krstiť vodou, pálenkou, medom, pieskom aj ohňom. Tentoraz sa krstilo letom, to znamená, že Sany hodil podpísané CD s vloženým odkazom niekam do publika, to preletelo krátku dráhu, prstálo a bolo pokrstené. Krátke, ale efektné. Šina to vysvetlila takto: "Sme letecká kapela, väčšina našich piesní je o lietaní, preto sme si zvolili takýto netradičný krst."

Dano Salontay je v hudobnej brandži dobre známy vďaka svojej originálnej a veľmi dobrej hre na gitaru. Podobne ako mnoho ďalších gitaristov, aj on vlastní už celkom peknú zbierku zaujímavých gitár a tri z nich sa rozhodol prevetrať aj na tomto krste. Väčšinu koncertu odohral na svojej červenej lubovke Aria (pre gitarových fanatikov - tuším, že je to model FA-80), no ihneď po krste zobral do rúk bulharskú elektrickú 12 strunovú gitaru Orfeus, ktorú ako sám povedal, našiel priklincovanú nad dverami metalových hudobnín vo Zvolene, kde sa mu podarilo presvedčiť predavača, aby mu ju predal. Odohral na nej pieseň Už len raz, ktorá je mimochodom úvodnou piesňou najnovšieho albumu. Potom vzal do ruky modrého telecastra a pomocou slajdu a lampového skresľovača zvuku odohral ďalšiu optimistickú pieseň z nového albumu.
Longital občas siahne aj do repertoárov svojich kamarátov a požičajú si nejakú dobrú pesničku. Na albume Glória sa nachádza pieseň Slnko stúpa, ktorú zložil krstný otec CDčka, Sany. Pieseň My dve je zaujímavá tým, že v nej v podklade znie spokojné mraukanie kocúra Jerryho, ktorý je domácim miláčikom Dana a Šiny. Nasledovalo Zrkadlo a po ňom Mlyny. Pieseň je o "mlynoch" v Rakúsku hneď za hranicami, ktoré sú dobre viditeľné z Dlhých dielov a ktoré melú vietor na elektrinu. Veľmi podarená vec. Nasledovala Anjel môj a po nej Červená modrá, v ktorej hovoria o depešiach medzi srdcom a hlavou prenášaných ničím iným než krvou. Nasledovala Drzka, ktorá je mimochodom venovaná všetkým odvážnym ženám, ktoré sú odvážne nielen v tom čo a ako robia, ale hlavne preto, že hovoria všetko na rovinu, tak ako to cítia.

Touto piesňou sa zároveň rozlúčili s albumom Výprava. Nasledovala fantázia o tom, ako počas hmlistých nocí na ďalekom ostrove naliali olej do mosadzných súkolí a rozsvietili kamenné svetlo. Muselo tam byť nádherne. Nabudúce sa rád pridám. V tomto momente sa oficiálna časť koncertu skončila, no aký by to bol krst bez prídavkov? Hneď prvým bola pieseň Ta to co? o tatovi na bicykli, ktorý zakiaľ nevolá, tak žije :-). Bodkou za krstom aj koncertom bola Glória - oslava voľnosti a slobody.

...aby som nezabudol. Nespomenul som ešte elektronických spoluhráčov Xi Di Nima a Lemur Jazz mutanta. Hlavne s Lemurom Dano predviedol niekoľko vydarených hudobných kúskov, z ktorých na vytvorenie si predstavy spomeniem simultánne dlhé, rýchle a prepracované sólo, ktoré hral ľavou rukou na gitare a pravou rukou na dotykovej obrazovke Lemur jazz mutanta. Také niečo som videl iba raz a aj to bol Dano počas koncertu na tohoročnej Lodenici.

V klube Za zrkadlom sa zišli dobré tri stovky pozorných poslucháčov. Podľa potlesku na konci koncertu súdim, že nikto z prítomných neľutoval, že prišiel. Koncert bol výborný, videoprojekcia dodávala hudbe ďalší veľmi hodnotný rozmer. Videl som, že väčšina z prítomných (vrátane mňa samotného) si po koncerte kúpila aj CD. Ak som vás týmto článkom navnadil, nezúfajte. Krst sa zopakuje ešte 27. októbra v Prahe. Dano a Šina budú iste radi ak ich prídete podporiť.
 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu