Kremnická Bašta 2001

18. augusta 2001 sa konal v nádhernom meste Kremnica, festival folkovej a trampskej hudby...Príchod do Kremnice mi prudko otvoril oči, lebo staré mestá mám veľmi rada a toto mesto bolo dokonca upravené, čo sa nevidí často. Ááá, už vidíme nápis "festival Kremnická Bašta"...

Miesto konania festivalu bolo iste každému sympatické, lebo bašta bola priam až folkovo naladená. Prostredie na tento festival, ako vyšité... Čo ma veľmi potešilo, nenašla som na fleku žiadny stánok s popcornom, alko-nealkom, neboli tu ani kolotoče, jednoducho bašta slúžila čisto na hudobno-kultúrne vyžitie počúvajúcich. Samozrejme, dalo sa v blízkosti občerstviť, ale v tom prípade ste museli prejsť minimálne 1 múr, teda žiadneho krčmového ruchu som sa tu nedočkala...našťastie. Program sa začal v popoludní, čo slniečko nekonečne využilo a doslova sa na nás vybúrilo.

Ako prvá prišla na pódium domáca skupina Tajf, ktorá nám predviedla pestrý koncert trampských piesní (z ruky "hlavy rodiny" Maroša Vojtka) a piesní jazzovejšieho razenia (z ruky Tomáša Edelsbergera). Bolo to vystúpenie kvalitné, až nad moje očakávania, napriek tomu, že Tajf pôsobí na hudobnom parkete ešte pomerne krátko. Vidieť a počuť, že vedia ktorými motúzikmi v kapele hýbať, aby dosiahli žiadaný výsledok... Po nich nastúpila ďalšia domáca skupina Zvony-Bells, ktorá je na slovenskej scéne už veľmi známa, ja osobne o nich viem už 2 roky. Čím je táto skupina špecifická? Neviem aký je ich vekový priemer, ale je isté, že ja v ich veku som ešte ťahala káčera za sebou. Je úžasné počuť kvalitnú muziku, ktorú hrajú prakticky ešte deti. Ak to pôjde takto ďalej, tak neviem, neviem, čo z nich vyrastie ... samozrejme v dobrom. Skrátka klobúk dole, Zvoníčatá si ma dokonale získali a viacerí sa máme od nich ešte čo učiť. Milan Kirschner tak isto pochádza z kremnických lúk a lesov, čiže domáca folková scéna tu bola zastúpená veľkým percentom. Milan je klasický folkový pesničkár, s hlasom a zjavom občas pripomínajúcim starého rockera. Najviac mi utkvela v pamäti jeho pieseň "Barbie, Barbie", kde zhmotnil ideál do ozajstných životných skúseností a problémov, ktoré nás môžu postihnúť v ktoromkoľvek storočí. Skupina Lesní Škriatkovia je už na Slovensku pomerne dlhú dobu. Iné skupiny by za tie roky dostali ponorkovú nemoc, ale tatko skupiny - Edo Mráz, si len tak nenechá rodinu rozutekať a spoluhráčov kde-tu utuží novou piesňou. Toto vystúpenie museli absolvovať bez speváčky, ktorá zrovna hľadala folkové dušičky v Grécku, ale na vystúpení skupiny to nebolo zvlášť cítiť. Som rada, že Edo si udržuje svoj hudobný štýl a nepodlieha tvorbe modernej komerčnej hudbe, ktorá zvykne byť dosť citeľná aj vo folku. Edo si je vedomý toho, aký štýl je ten jeho a toho sa drží.... ...ďalší pán na holenie...skupina Jasoň, ktorú dúfam slovenskému publiku nie je treba obzvlášť predstavovať. Snáď len toľko, že v skupine nastali personálne zmeny a "basáka" Teoretika neskromne perfektne nahradila mladučká Adrika Nemcová, hrajúca taktiež s už spomínanou skupinou Zvony-Bells. Nekvalitné vystúpenie skupiny Jasoň som ešte nezažila a dnes tomu nebolo inak. Publikum viackrát vytlieskalo Jasoň späť na pódium, čomu sa netreba čudovať, Jasoň je už na Slovensku pojem. Neskôr som na pódium vystúpila ja - Jana Kúdelová. Už sa začalo zvečerievať a na dosky, čo znamenajú svet, nastúpila bratislavská skupina Rolničky, ktorá (nebudeme to tajiť) vystupuje už 10 rokov a zrovna na tejto akcii tomu bolo +10 dní. Rolničky majú skoronovú, ale už zabehanú speváčku a flautistku Hanku a najnovším prírastkom do skupiny, po odchode Žraloka, je Biely Medveď, krotiteľ tučnej basy. S Rolničkami prišli počas jednej piesne osláviť výročie aj dvaja členovia Jasoňa. Rolničky chceli-nechceli, pridávali, lebo ľudia ich majú radi, tomu sa neubránia. Už sa celkom zotmelo a na pohyblivom, ale o to vzácnejšom pódiu sa objavil zahraničný hosť festivalu - pardubická skupina Poupata, alebo ako si sami hovoria...Perníkáři. Sú to hudobníci, poznajúci sa ešte z detských táborových čias. Za dlhé obdobie, počas ktorého sa venujú hraniu, neprišlo u Poupat k žiadnej personálnej zmene, z čoho je jasné, že nie len hudba ich drží pokope. Poupata nám predostreli veľmi kvalitné vystúpenie, čo sa vokálneho aj inštrumentálneho prejavu týka. Vedúca osobnosť skupiny - Vít Troníček udržoval v pozornosti a smiechu nie len nás, ale aj ostatných členov skupiny, podpichujúc ich slovnými ihlami. Bolo vidieť, že sa za to obdobie všetci dokonale poznajú. Na pódiu sa prihustilo a obe sesterské skupiny - Rolničky a Poupata, si zaspievali československú verziu krásnej piesne "Maliny". Myslím, že nemohol byť na čerešničku festivalu, nik vhodnejší ako Poupata, lebo svojim profesionálnym prejavom a akousi súdržnosťou, ktorá z nich sálala, spôsobili aj medzi publikom pocit akejsi veľkej rodiny. Vďaka kvalitnej akcii sa nikto z kremničanov nemohol sťažovať na predĺženie vystúpenia do neskorých nočných hodín.....určite všetci potajomky za oknami počúvali.

Poďakovanie za to, že sa tento krásny festival vôbec uskutočnil, patrí Dušanovi Francú (Rolničky) a Marošovi Vojtkovi (Tajf). Vďaka chlapci za dobrú prácu, bez vás by som celý víkend preštrikovala, kdesi v kúte a bez krásneho kultúrneho zážitku.

janka

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu