Klepáč 2013 očami Hada

Sú pesničkári, ktorí si píšu do šuflíka...
Sú pesničkári, ktorí píšu, a s radosťou sa delia o svoje produkty s tými, čo im načúvajú...
A sú pesničkári, ktorí zvládajú i čosi viac...
Trebárs zorganizovať folkový festival...
Z jedného som sa vrátil včera pred polnocou, a hoc vonku medzičasom znova zem pokryla snehová emulzia bolo mi letno, a to nie len preto, že išlo o Prvý letný folkový festival.
Jeho tatkom „predstaveným“ je „rolnička“ Kremienok (Dušan Francú).

I tentoraz bol farebný, čo do výberu interpretov, kapiel, no i poslucháčov, vďaka ktorým sme mali všetci, čo sme sa na pódiu pri piecke vystriedali fajnú spätnú väzbu na našu produkciu. Pozorný divák je na nezaplatenie... Možno i preto bolo vstupné i tento rok „bobrovoľné“, (pre neinformovaných)... Kto chcel nakŕmil bobra, ktorý postával na stole pri vchode nejakou tou „eurášovou zlatkou“. Či niečo dal, a ak koľko, bolo na ňom...
Na rovnakom stolnom plató boli všemožné CDs folkových slovenských, no i českých, teda, koho zaujala niektorá z kapiel, či interpretov, mohol si ju za pár drobných odniesť so sebou na placke s digitálnymi „drážkami“.

Prvý večer bol zmotaný z bratislavských povrázkov...
Zahrali:
Mysami v nadkompletnej zostave, teda mimo štandardu (Radiar, Lucia, Katka, Seejfo, Had) aj so stále častejším hosťom Robkom (trúbka).
Miro (Jilo) Šmilňák (líder bardejovskej kapely Metelica) v roli folkera si nás „kúpil“ hneď prvými pesničkami. Hravé, jemnohmotné, môjmu sluchu i duchu blízke .
JFQ, (teda Jendofázové kvasenie) hrali v štandardnej stabilnej trojke...
Miloš sa v poslednom tri štvrte roku rozpísal, a tak prišlo k prezentácií jednej, či dvoch noviniek. Chutili!
Prvý večer uzatvorila skupina Sklo. Mimo spirituálov a folklórnych piesní (vraj) prišlo i na folk, no toho som svedkom nebol. Juj, škoda...

Ozvučenie bolo ako vždy skvostné, za čo patrí chvála Alexovi, od ktorého byť zvučený je pre našinca česť, ktorej sa „Mysamákom“ dostalo v ostatnom polroku už druhý raz.
O potravu pre brušká sa postarala „rolnička“ Hanka, ktorá fest dobre varí, no i pečie...
Po ochutnaní jej višňového pyté sa mi nedalo inak, ako vydžangať od nej recept...
Prvý večer som odchádzal v polovici bloku Skla, no bol som rozhodnutý, že druhý deň prídem od začiatku, bo sobotné menu bolo tiež nemálo sľubné.

Začali ho Rolničky (v ¾ zložení), teda bez Majky, ktorú prepadli mrzké zubaté bacile...
Všetky piesne, ktoré hrali som poznal, a tak som si s nimi mohol pohmkávať...
Jasoň v stále dobrej kondícií pokračoval...
V čase ich bloku som bol už dosť hladný zašiel som si teda na „padláš“ po poživeň.
Tam som sa stretol s akousi (pre mňa) neznámou devou...
Zistil som, že ide o pesničkárku Mirku Miškechová, a tak bol nemálo zvedavý na jej blok.
Mirka prekvapila...tak brisknú ženskú poéziu som dávno nepočul. Hravú, šteklivú...
Len čo Mirka s gitaristom, ktorý ju sprevádzal (nech mi prepáči, no zabudol som jeho meno) skončili uchmatli sme si ju vedno s Hankou Daubnerovou a Ivanom Kováčom... Všetci traja sme sa zhodli na tom, že Mirka by mala prísť čoskoro
znova do Bratislavy, zahrať si v Café Scherz.

Ďalší blok Folktón som opäť premeškal, fňuk, fňuk...
S Mirkou som ho „prekecal“ na padláši...
Falešná karta, ktorej nácviku sme boli prítomní nás však magneticky premiestnila opäť nadol, do epicentra diania...
Po štvrtej pesničke som sa predral k už spomenutému stolu s CDs a hľadal na ňom ich koliesko s dierkou odprostred, no nebolo ho tam. Falešnú kartu som sa rozhodol odniesť si
v „balíčku“ gitarového púzdra. Chlapci mi po dohraní riekli, že síce CD nahrané samozrejme majú, no nechtiac ho so sebou nepriniesli, no ponúkli mi jeho zaslanie, juchúúú!

Meškajúceho Roba Huleja (a spol) zaskočili Marien...kapela, o ktorej som do včera iba počul, no včera ich už aj nepočul... Recenzie boli slnečné, rovnako ako ich piesne. Ich CDs som si nekúpil vlastne iba preto, aby som sa ich nevedel dočkať nabudúce... Jest totiž veľkým predpokladom, že ich Rolničky opäť zavolajú i budúci rok.

Blok Roba Huleja bol namiešaný z jeho „prastarých“, starších, no i nových songov a kupletov... Sprvu bol „zmrznutý“ z dlhej cesty (Nižná na Orave), no postupne sa aklimatizoval, hoc v krbe od (15:30), kedy sa v sobotu hranie začalo vyhaslo...
Mňa Robo prekvapil dvoma piesňami v Dmi7, ktoré som nepoznal a ktorými mi ulahodil.
Joj veru neľutoval som, že som zostal až do samého konca oficiálnej časti.

Tretí ročník 1LFF je za nami a Had (a zaiste nie len on sám) sa teší na ročník ďalší.
Čím nás prekvapí?
A čo ja viem?!
Kremienok má šťastnú ruku na výber, teda nebojím sa, že by sa dopustil prehmatu.

So slnkom v tvári zostáva... Had

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu