Klenoty nie sú pre mainstream....

/pohľad amatérskeho sociologického psychológa na rozšantenú skupinu z piatku 30.4./
Postavy a pozorované skupiny: PP – Piatko, Roman Zábojník – Zibo, Elvis, Ľubo Šťovčík – Dvaktvar, Edo Klena – Klenotník a Klenoty: Miro Sivák (basgitara), Peter Wittner (husle), Mišo Gál (bubóny.)

Charakteristika skupiny: Na prvý pohľad vyzerá skupina vyrovnaná, bez sociologických anomálií, aj keď nezapadá do obrazu priemerného občana. Pozorovaní sa navzájom poznajú, majú rovnaké záujmy, stretli sa za rovnakým účelom, okolím sú nenápadne sledovaní z väčšieho odstupu. Všetci majú sklony k exhibicionizmu, lebo postupne vystupujú na pódium, väčšina opakovane, dokonca sa dožadujú vyjsť viackrát.

PP – pod týmto krycím meno nájdeme organizátora celého večera. S prekvapením zisťujem, že sa vracia k svojim folkovo – nedvědovským koreňom  a hrá dve piesne – Stopa a Od podlahy po Johnyho Deepa – iba gitarovým štýlom za sprievodu svojej gitary a Elvisovej basy. Všetci si uvedomujú, že tak iba pokračuje okliešťovanie funkcie bubeníka. (PsP 21 – celá zostava bubnov, 22 – jeden bubon, 23 – Orfove nástroje, 24 – bez bubeníka) Prísľubom pre ďalší Piatok je opätovný nárast bubeníckej sekcie. Piatko však nasleduje príklad svojho románového menovca a večer od večera stúpa množstvo slov, ktoré na javisku povie. Tentokrát dokonca po otázke dokáže vysloviť časť odpovede osloveného.

Elvis – to, že je Elvis mŕtvy absolútne nikoho nenapadlo. Odohral dve Piatkovské piesne, kultivovane sedel v hľadisku, zapáliť si šiel iba raz, nadšene si pospevoval, rytmicky tlieskal a až v závere, kedy sa zdalo, že posledná pieseň by mohla klenotníckemu basgitaristovi spôsobiť problémy, dožadoval sa nástupu na javisko. Nakoniec mu ale dal šancu. Ale to by sme predbiehali.

Dvaktvar – Už jeho profil predznamenáva, že sa má očakávať neočakávateľné. Spisovateľ, folker, štamgast Krčmy na konci sveta, lazník. Píše dva romány naraz  a tri číta. Tie, čo píše, sa navzájom prepletajú splývajú a tak nás autor schizofrénne častuje ukážkou Varixy, ktorá je crossoverom oboch románov. Sám autor sa stáva reálnym hrdinom v postave Bradatého z kopaníc, kde sa snaží pochopiť svoje alterego z druhého románu Máriu Kyslydychovú odrezanú od okolitého sveta potopou na východnom Slovensku len s 200 litrovým demižónom. A preto Bradatý pije spolu so svojimi postavami – Tým, čo to pije a Tým, čo to páli.

V dvoch svojich výstupoch Dvaktvar dopĺňa svoje čítanie gestikuláciou, ktorá pripomína utieranie slín pri Pavlovovom reflexe, a múdrymi radami z textu – pitie je prijímanie suchých kalórií, alkohol impregnuje, načo hlava, keď sú ústa...  Nemôžem sa však stotožniť s vyhláseniami jeho románových priateliek – psychologičiek, že Dvaktvar je úchyl a psychopat, ale skôr výborný pozorovateľ folkového a možno i svojho fiktívneho života. V románe totiž vystupujú reálne folkové osobnosti, čo mu dodáva na vierohodnosti. Patrilo by sa urobiť záver, ale to by som musel uzatvoriť pozorovanie hlboko-nočne po vystúpení. A toho som sa nezúčastnil. Autor má však jedno protekčné plus. V roku 2009 bol nominovanú na cenu Zlatý Mädokýš za svoje literárne schopnosti.

Klenoty – Chcel som najviac priestoru venovať osobám okolo Eda Klenu, ale neprešlo to autocenzúrou. Pár starých známych z Politickej piesne ma varovalo, že toho Klenu, už raz v Martine zakázali, že ten spieva také protestpiesne, aby nám nenarobil predvolebné problémy. Keď však Klenoty nastúpili na pódium, pôsobili umierneným dojmom. Po pár slovách, ktoré značili, že totality na Slovensku niet a že na najbližších 150 rokov je všetko v poriadku, zahrali inštrumentálnu Bardejovskú strelu, následne venovali pieseň Nula Peťovi Piatkovi, aby mal v živote šťastie. Zaujal ma prekvapivo prenikavý hlas i výborná súhra kapely, jedinečný zvuk husieľ či improvizačné schopnosti textára Eda Klenu pri piesni Tango. Až ma ťahalo tancovať. Keďže tých žien bolo v hľadisku pomenej a hrali „Odišla milá“ zostal som sedieť na zadku, a počúval jednoduché texty a chytľavé melódie. A po piesni si sadla aj skupina. No čakal som akýsi škandál.

V druhom kole to prišlo. Klenoty sú undreground. Klena si nasadil tričko s krtečkom. A rozhodli sa dostať divákov z vedľajšieho baru do hlavnej sály. Použili viachlasí voiceband v piesni Natrieš si ma na chlieb, objavili sa prví zvedavci vo dverách. Spustili Blondínu diváci sa zasmiali a fanúšikovia blondínok po tomto príbehu zo života M. Siváka odišli. Noví hostia nakukli pri škótskych motívoch O jeseni . Odišli, keď Edo zahlásil, že ladia iba zbabelci. „Pusťte ľudí dnu,“ kričal Edo a oni nakúkali i pri Ruskom plyne i pri piesni na míting zelených Kúpil som si na dedine dom či antitrampskej Zlatá baňa. No a po  jedinečnom diskoloope by sme mohli mať natrieskané, ale mainstream nie je pripravený pre jedinečnú undergroundovú hudbu Klenotov. Chcel som urobiť psychologický profil týchto hudobníkov, ale išlo to? Veď pri piesni Dievča som zavýjal, pri Peter som si podupával obomi nohami, Muzikantskej plagioval texty a pri O roku 2009 som sa nechal oklamať, že hrajú dobre... A že hrali skvele dosvedčil jazzový prídavok, kedy túžil stáť na javisku aj Elvis. No nebol čas na profily, vzdávam sa posudkov. ...Klenoty sú  majstri.

Sedenie sa pretiahlo cez dve hodiny, nikoho nehospitalizovali, len prísediaci Peter S. odložil svoj odchod do Žiliny na 4.30 ráno. Ako a kde skončil, už nie je predmetom riešenia tejto správy.

Mathej Thomka - prezident LK Mädokýš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu