Hudobné lásky Sone Horňákovej /4/

V posledných hudobných láskach, o ktoré sa s nami delila Soňa Horňáková, sa venujeme jednej z ikon ženského folku, Joni Mitchell.

Dáma Joni Mitchell

Patrí k ľuďom, čo sa za štyridsať úctyhodných rokov strávených v hudobnom biznise ani raz neopakovali a vždy skúšali niečo nové. V podstate nie je správne hovoriť v súvislosti s ňou o biznise – vždy sa mu vyhýbala a vysmievala. Dnes je to legenda, o ktorej nechýba zmienka v početných hudobných encyklopédiách.Dnes šesťdesiatročná dáma pôvodne túžila pracovať v úžitkovom umení, a tak ako devätnásťročná začala študovať na Alberta College of Art v Calgary. Okrem lásky k vizuálnemu umeniu ju začala zaujímať aj hudba, ako samouk sa naučila hrať na ukulele a gitare. Inštruktážou jej bola kazeta Petera Seegera. V roku 1964 napísala svoju prvú pesničku s názvom Day after Day. V rovnakom roku nechala školu, odišla od rodičov a venovala sa folkovým piesňam a prvému manželovi Chuckovi Mitchellovi. Zakrátko sa s ním rozviedla a na oveľa dlhší čas sa odsťahovala do New Yorku, meno si však nechala. Ak by sa tak nestalo, možno by sme ju poznali ako Robertu Joan Anderson.



Pobyt vo folkáčskej komunite v Greenwich Village jej priniesol prvé úspechy, z ktorých sa dá za najväčší považovať zapáčenie sa vtedy už známej Judy Collinsovej. Tá na svoju LP Wildflowers nahráva dve piesne Joni Mitchell (Both Sides Now a Michael from the Mountains). Okrem iných sa Joni Mitchell zoznámi s Elliotom Robertsom, ktorý sa na dlhé roky stane jej manažérom a zabezpečí jej zmluvu s vydavateľstvom Reprise Records. V roku 1968 vychádza debutová platňa s jednoduchým názvom Joni Mitchell, s nahrávaním ktorej jej pomohol bývalý člen kapely Byrds David Crosby. 28. decembra 1968 odštartuje účasťou na floridskom Miami Pop Festivale štyridsať dní koncertovania. Okrem vzťahu s Grahamom Nashom hudobne spolupracuje s kapelou Crosby, Stills, Nash and Young – v roku 1969 im práve Joni Mitchell „daruje“ hit Woodstock, ako akúsi ospravedlnenku za svoju neúčasť na tomto veľkolepom festivale. Pieseň sa stane hymnou hippies a návštevníkov festivalu, teší sa obľube nielen v podaní CSN&Y, ale najmä kapely Matthews Southern Comfort, ktorá dlho vedie britskú hitparádu.



Nasleduje druhá LP s názvom Clouds (Grammy za najlepší folkový výkon), Mitchell sa v televíznej šou Johnnyho Casha prvý raz stretáva s Bobom Dylanom a boduje v hitparádach. Počas spoločného života s Grahamom Nashom v oblasti Laurel Canyon vzniká podľa mnohých najlepší album z jej folkového obdobia – Ladies of the Canyon, ktorému dominuje klavírny doprovod. Album obsahuje aj dodnes známu pieseň Big Yellow Taxi, z ktorej si motív požičala napr. Janet Jackson alebo ktorú nedávno úspešne prespievala skupina Counting Crows s Vanessou Carlton.

Platňa Blue, vydaná v roku 1971, predznamenala jej inovatívne a invenčné snahy. Nasledovali ďalšie, napríklad Court and Spark (spolu s Blue komerčne najúspešnejšia), jej prvý kompletne elektronický album s fantastickou záverečnou piesňou Twisted.



Encyklopédie rozdeľujú tvorbu Joni Mitchell na tri obdobia: spomínané folkové, kde si vystačila so svojím bohatým hlasom, gitarou či klavírom, ďalej na tzv. folk-jazzové obdobie, keď úspešne spájala folkáčsky štýl s prvkami jazzrocku. To sa ukázalo ako najlepšie – v rokoch 1973 až 1979 „sa znovu mení formálne spracovanie básnického textu, prejavuje sa okúzlenie swingovými speváčkami a snaha spojiť samoukovskú gitarovú techniku s jazzovým doprovodom. Od LP Hissing of Summer Lawns (1975) cez Hejira (1976) až k odvážne koncipovanej LP Mingus (1979) rastie básnická, kompozičná aj aranžérska komplikovanosť skladieb, často nahrávaných v mnohých variantoch, z ktorých je zvolený práve ten umelecky najodvážnejší“. Takto vystihli kus hudobnej tvorby Joni Mitchel autori Encyklopédie jazzu a populárnej hudby. Tretie obdobie sa definuje ako snaha pokračovať vo folkovo-jazzových fúziách a hľadať neznáme, nové a často veľmi komplikované rytmy. Kritikmi je hodnotené pozitívne, na druhej strane mu však často vytýkajú „namyslený intelektualizmus“ alebo „prehnanú ambicióznosť.“



Joni Mitchell je spolu s Joan Baezovou najvýznamnejšou predstaviteľkou ženského folku. Vo svojich pesničkách sa zaoberá vzťahmi medzi mužom a ženou, prejavuje sa v nich aj jej osobná neúspešná a dlhoročná snaha nájsť si partnera. To je však len jeden z mnohých rozmerov jej piesní – nikdy neupadajú do stereotypu a monotónnosti. Má na konte 21 platní (nerátame kompilácie), z posledných menujme tri – Turbulent Indigo (1994), Taming the Tiger (1998) a Both Sides Now (2000). Na jej oficiálnych stránkach vám spadne sánka pri čítaní množstva interpretov, ktorí si požičali jej hudobné motívy. Sú ich stovky.

„Žena s gitarou ako nikto iný. A tiež s odvahou vymyslieť si vlastnú cestu a vydať sa po nej.“

„Napriek tomu, že Joni Mitchell je v prvom rade známa svojím pesničkárstvom a spevom, je to tiež veľmi objavná klaviristka. Používa nádhernú zmes rôznych polôh, má rada zaujímavý a posplietaný prstoklad,“ komentovali niektorí poslucháči jej tvorbu.





Záver hudobných lások Sone Horňákovej

V štyroch pokračovaniach rubriky Hudobné lásky Sone Horňákovej sme vám na Folk.sk prinášali informácie o albumoch, ktoré stoja za zmienku práve podľa Sone. Na úplný záver vám ponúkame jej odpoveď na otázku, čo ju v hudbe momentálne teší, na čo by rada upozornila.

Soňa Horňáková: „Je to súčasná alternatívna hudba. Fúzie rôznych alternatívnych hudobných žánrov (blues, jazz, folk, folklór, elektronika, ambient, industrial...), ktoré ani neviem všetky pomenovať, pretože vznikajú a zanikajú závratnou rýchlosťou. Asi ako všetko, čo dnes žije a ešte dýcha. Táto hudba má mnoho podôb, je pestrá, invenčná a inteligentná. Chvalabohu existuje dosť interpretov a tvorcov, ktorí ju produkujú.“

V rubrike Hudobné lásky budeme na Folk.sk pokračovať. Tešte sa na ďalších zaujímavých ľudí – nielen predmetných interpretov, ale aj umelcov, ktorí vás na nich budú upozorňovať.



Matej Lauko

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu