Hokej aj na Lodenici?

Po piatkovom koncerte na hlavnej scéne Country Lodenice, kde tohto roku vystúpilo aj Jednofázové kvasenie, sme si ich dovolili "odchytiť" (prepáčte, páni :-). Do priestoru pre VIP som vstupovala poprvýkrát, a teda s patričnou trémou, o príjemnú atmosféru rozhovoru sa však postarala nielen moja psychická opora - Slavia, ale aj samotní páni z JFQ, za čo im veľmi ďakujeme. Koncert odohralo stabilné jadro JFQ - Miloš Janoušek, Karol Svozil a Dušan Valúch. Aj to, kde sa flákali ostatní členovia, si môžete prečítať v nasledujúcom rozhovore.

Ja vás poznám väčšinou z malých klubových scén, a teraz ma dosť prekvapilo, že ste hrali tu na CL, vnímate nejaké rozdiely medzi klubom a festivalom; a sú vôbec nejaké?

MJ: Vnímame rozdiely, a najlepšie sa nám hrá v malých kluboch, kde máme tú komornú atmosféru, a tieto veľké scény príliš nevyhľadávame.
DV: Po takých troch rokoch sme sa zase odvážili vyraziť na Lodenicu.
MJ: A keďže to tu robia naši kamaráti z CFT, bola to ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť.

CL je jeden z najväčších, ak nie najväčší festival - ako vnímate tú atmosféru?

DV: Došli sme iba dnes poobede, takže len z počutia vieme, že včera bola výborná atmosféra do neskorých hodín. Teraz to vnímame ako pohodovú, mierne lenivú atmosféru, ale je to veľmi pekné prostredie. Myslím si, že to bude opäť výborné aj tento večer, je to dobrý festival.

A čo diváci? Sú tiež nejaké rozdiely medzi tými, ktorí na vás chodia do klubov a tými priamo tu?

MJ: Do klubov väčšinou chodia ľudia, ktorí vedia, na čo idú a oveľa lepšie sa potom naladia diváci a účinkujúci na jednu vlnu.
DV: V kluboch to býva sústredenejšie.
MJ: Áno, býva to sústredenejšie, toto je taký skôr hokej. Občas.
KS: Ja si pri týchto vystúpeniach vždy nájdem jedného - dvoch divákov, a potom pre toho diváka hrám. Dnes som tam mal dve celkom príjemné kočky, tak som sa snažil hrať odušu.

A opätovali pohľad?

KS: Vyslovene som videl, že z toho majú radosť, tak som sa na ne pozeral, ony to zaregistrovali tiež, takže starý "dědek" sa potešil... a potom mi nevadí nepozornosť ostatnej časti.
MV: Ale na druhej strane tu zase vidieť tých ľudí, ako sú v pohode, ako sa tu povaľujú, niekto sa iba opaľuje, niekto počúva, niekto spí...
KS: ... a niekto si tam dupkal do rytmu, napr. keď sme hrali "V sadre".
MJ: Zažil som už aj festivaly, kde sa diváci správali vyslovene nezávisle, mali so sebou gitary, hrali si tam svoje pesničky... To sú takzvané nezávislé festivaly. :-D

Taká technická otázka: ste kapela, ktorá skúša pravidelne? Lebo vy hráte úplne presne, perfektne vám to všetko dokopy ladí.

KS: Sú v tom roky driny.
DV: Áno, pravidelne, raz za rok, ale už 23 rokov.
MJ: Ale nie, raz do týždňa, skôr je tu otázka, že kedy sa tam traja až piati objavíme, my sme kapela, ktorá sa skladá z 3 až 6 ľudí.
DV: Dnes nám práve chýbali hviezdy, ale o to viac sme asi museli zamakať my.
KS: Hlavne ten spodok - rytmus, ktorý drží Fedor Freššo, na to sme si už zvykli a dosť nám to chýbalo, ale dúfam, že sme to zvládli.
MJ: Fedor Freššo je momentálne na Dobrofeste, na konkurenčnom podujatí. DV: Robí tam zvukového režiséra, to je trochu nevýhoda - mať takéhoto človeka v skupine.

Ja som napríklad čakala aj huslistu Milana Tedlu...

MJ: Ten je momentálne v Japonsku.
DV: Jedna verzia je, že je v Japonsku a druhá, že je na "brýzgalkách".
KS: A ešte je tretia verzia, že je na Kajmanských ostrovoch.
MJ: A toto je problém našej kapely - my sa dáme dokopy, ale naši spoluhráči málokedy.

Ja som si nedávno pozerala vašu stránku, a máte tam i CDčko, ktoré ste nahrali pred 4 či 5 rokmi, ale nemali ste vydavateľa. Zohnali ste konečne niekoho?

DV: My sme zmenili filozofiu - vydáme si ho sami.
MJ: Napálime si ho sami. Tak isto Ein-Stein Blues je dnes už tiež len napaľované, pretože tie vydané sa už minuli, a vydavateľ už neexistuje.
DV: Takže sme sa rozhodli, že v zime, keď sa bude páliť slivovica, hneď ideme tam.

A kde ho človek, ktorý nechodí na internet, zoženie?

MJ: Na našich koncertoch, ale dnes ho bohužiaľ nemáme so sebou. Na našich stránkach máme zoznam koncertov, kde hráme, čiže my sa to teraz budeme snažiť robiť tak, že všetky platne aj knižky, ktoré máme, budem so sebou voziť a predávať na koncertoch, lebo s distribúciami je to tak... s Britney Spears a Celine Dion nechceme byť na jednej polici.

Navštevujete www.folk.sk. Páči sa vám táto stránka?

MJ: Ja som veľmi spokojný, ja som písal o tom recenziu v CFT a tam som povedal, že kto nie je na folk.sk, vlastne nie je vo folku vôbec. Keď komunikujem s Petiarom a Radiarom, tak hovorím, že som veľmi nadšený s tým, čo ste urobili.

Keď sme už hovorili o tých kluboch, vašou domovskou scénou je bratislavské divadlo A.ha...

DV: Bola. O tom, žiaľ, musíme hovoriť v minulom čase, trošku sa zmenila dramaturgia a nie sú tam ochotní robiť koncertné programy, takže sa chvíľu budeme túlať po Bratislave a niečo hľadať.

Ale ani predtým tam tie koncerty často nebývali - asi tak raz za mesiac. Čo to ovplyvňovalo? Boli jediným dôvodom financie?

MJ: Bola to otázka peňazí aj priestorov, lebo v Ahačku už predtým bývali literárne večery a ešte aj Mestské kultúrne centrum tam malo svoje akcie, čiže tam bol vždy problém nájsť aj voľné dni, a tak sme sa dohodli, že ten jeden deň v mesiaci by sa našiel, no ale teraz je A.ha iba divadlo, tak tie koncerty tam asi nebudú. Ale ja verím, že nejaké miesta na hranie sa nájdu.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme úspešné hľadanie.

kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu