Nachádzate sa tuHlavná scéna CL piatok večer 29.8.2003
Hlavná scéna CL piatok večer 29.8.2003
Piatkový večerný program sa niesol v znamení zvučných mien. Po Marii Rotrovej, Benedikte a Žobrákoch, ktorých som osobne nevidel vďaka mojej ceste z Bratislavy do Piešťan a z ktorých ako som sa dozvedel, ani jeden nezostal nič dlžný svojej povesti, sa na pódium postupne dostali aj ďalšie vynikajúce hudobné telesá. Tie som už zažil na vlastné oči a uši a postrehy z ich vystúpením sa pokúsim stručne zhrnúť v nasledujúcich riadkoch.České vrabce na streche už dlhšie čvirikali o skupine Jumping drums. Je to skupina mladých ľudí, ktorí sa vyjadrujú rečou rytmu vyludzovaného na rôznych typoch bicích nástrojov a perkusií. Na pódiu som napočítal tuším päť hudobníkov ( z toho dve pôvabné ženy), ktorí dokázali u všetkých prítomných vyvolať spočiatku len mierne poklepkávanie nohou, neskôr aj pohyby kolenami a bokmi a na záver každej skladby si samozrejme za svoje majstrovstvo vyslúžili aj zaslúžené ovácie. Hlavne frontman skupiny svojou strojovo presnou hrou na bicích donútil aj niekoľkých zarytých milovníkov posedenia pri stánkoch s pivom vstať a prísť k pódiu. Aby som však nechválil len jeho, celá skupina bola výborne zohratá a po všetkých tých country a folkových kapelách bola určite viac než príjemným osviežením celého festivalu.
Vystúpenie Petra Kocmana niekdajšieho spoluhráča Honzu Vyčítala si našlo svojich priaznivcov hlavne medzi priaznivcami rockového country (viac rockového ako country). Tiež Karel Černoch sa už roky pohybuje na hudobných pódiach a do Piešťan prišiel tento rok spolu so skupinou Tučňáci. Hrali väčšinou jeho klasické piesne, ale nepohrdol ani pesničkami od Michala Tučného a iných. Fajnšmekri, ktorí si snáď mysleli, žeby sa mohli dočkať nejakej novej pôvodnej pesničky však museli zostať sklamaní. Nič také sa nedialo. Nielen v Karlovom prípade totiž platí, že zo slávy dní dávno minulých sa dá celkom slušne ťažiť ešte aj po rokoch.
Zhruba pol hodinu po polnoci sa na pódiu zjavili tanečníci z akustickej tanečnej šou Ataše, ktorú choreograficky vedie J.Moravčík. Aj keď ja osobne nie som nejakým zarytým fandom tanečných vystúpení, po zhliadnutí ich bloku som uznal, že boli ďalším príjemným spestrením hudobného programu, ktorý si rád pozriem aj nabudúce.
...a prišiel vrchol večera. Teda neprišiel, ale blížil sa. Tentokrát však na rozdiel od predchádzajúceho večera účinkovanie na pódiu mala uzavrieť ozajstná veľká festivalová hviezda. Vlasta Rédl so skupinou Každý den jinak takýmito hviezdami nesporne sú. Pred nimi však na pódium ešte vystúpil Zdeněk "Kňučík" Navrátil známy hlavne medzi priaznivcami Vlastu Rédla ako autor poviedky "Hoří" a samozrejme aj mnohých ďalších, zložených výlučne zo slov začínajúcich na to isté písmeno. Viktor predniesol poviedku o "Tamílcoch terorizujúcich turistov TUčka na trase Toronto-Tbilisi..", teda poviedku na písmeno "T", neskôr došiel rad aj na "N", "F" a na záver pre dospelých aj "Ž". Zdeněk je, ako sám povedal, "veľvyslancom šírenia českého jazyka na Slovensku". To, že si svoju funkciu zastal naozaj na jednotku potvrdil aj potlesk, ktorý právom zožal za svoje vtipné nápady.
Po ňom nakoniec na pódium predsa len vystúpil Vlasta Rédl aj so skupinou. S miernym oneskorením, ale predsa len začal tak ako má vo zvyku, teda pokojne, pomaly gradujúc svoje vystúpenie. Zo začiatku však zvukári akoby zabudli na Vašíčkovu sólovú gitaru, a podobne podľa reakcií hudobníkov ani odposluchy na pódiu neboli úplne v poriadku. Zrejme ešte niekoľko ďalších vecí sa podpísalo na pre mňa nie príliš presvedčivom začiatku. Prvým trom piesňam akoby niekto ukradol dušu. Technicky boli zahraté dobre, avšak chýbala mi v nich iskra, ktorá dodáva koncertom tejto skupiny ten povestný šmrnc. Po ďalších troch piesňach, kedy bolo evidentné, že Vlasta so zvukármi zrejme nenaladia tú istú vlnovú dĺžku som sa rozhodol, že si zvyšok koncertu vypočujem v pohodli spacáku v mojom stane umiestnenom niekoľko desiatok metrov od pódia. Takto uložený som si v pohode vypočul ďalší priebeh koncertu, ktorý nakoniec sám Vlasta ukončil nepublikovateľným bonmotom.
Po takto zaujímavo prežitom dni mi nezostávalo už nič iné, len zatvoriť oči a spať a spať a spať a ... :-)
...a aby som nezabudol: Nechápem prečo sa počas Vlastovho koncertu na veľkoplošnej obrazovke zobrazoval len aktuálny čas. Je to síce cenná informácia, ale predsa len, väčšina divákov, hlavne tých, ktorí sedeli ďalej od pódia, by iste uvítala možnosť vidieť umelca aj v detaile na obrazovke.
Radiar
Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
Články
Molkovi ďakujem a "Čírovi" a čitateľom sa ospravedlňujem. Petiar.
O každom účinkujúcom by sa dal napísať siahodlhý článok. Kapacitné možnosti redaktorov však majú svoje hranice. Verím, že množstvo informácií naservírované v článku postačilo väčšine čitateľov na utvorenie si predstavy o dianí na festivale. Poďme však k vecnej stránke tvojho komentára. Na nekvalitu zvuku už počas predchádzajúcich vystúpení upozorňovali viacerí účinkujúci. Doplatil na to neskôr aj Karel Plíhal. Preto by bolo vhodné, keby sa firma Electronic Plus, ktorá postavila pekné pódium a zabezpečovala aj zvuk, postarala nabudúce o to, aby sa takéto prešľapy nestávali. Možno by mohli samotní organizátori osloviť niektorého z renomovaných zahraničných zvukárov (napr. z ČR), ktorí si vedia dobre zastať svoju prácu, lebo na Slovensku ich je ako šafránu (česť výnimkám).
"Exhibicionistické kreácie samozvaných fotografov" je trochu tvrdý termín. Fotografi, ktorí mohli fotografovať z priestoru pred pódiom boli všetci riadne akreditovaní a viditeľne označení. Fotografujúci diváci sa museli uspokojiť s miestami za plôtikom. Na toto si strážna služba dávala veľký pozor. Okrem toho, hviezda typu Vlastu Rédla so skúsenosťami z toľkých koncertov by mala vedieť primerane reagovať aj na fotografujúci húf a fotografovanie by ho nemalo vyvviesť z rovnováhy. Taktiež to mohol urobiť tak, ako napr. Jarek Nohavica, ktorý dovolil fotografovanie len počas tlačovej konferencie, alebo počas zvukovej skúšky. Všetko je len vecou dohody s organizátormi. Ako som mal možnosť na vlastné oči vidieť, drvivá väčšina prítomných novinárov rešpektovala takmer všetky upozornenia organizátorov a požiadavky účinkujúcich.
Ad."nepublikovateľný bonmot" - aj keby som sa ako interprét cítil neviem ako mizerne, určite by som zo seba nevypustil takéto slová. Mám rád Vlastove pesničky a páčila sa mi aj väčšina jeho koncertov, ktoré som doteraz mal možnosť vidieť. V.R. by si však mal uvedomiť, že ako celebrita chtiac-nechtiac vplýva na morálku a myslenie všetkých, čo chodia na jeho koncerty. Videl som tam aj deti a dospievajúcu mládež. Takéto vyjadrenia však pre nich zrejme nie sú najvzorovejším správaním a nesvedčia ani o inteligencii človeka, ktorý ich povedal. Sorry Vlasto, ale taký je môj názor.
Na záver už len dodám, že jedno pokazené vystúpenie sa môže raz za čas pritrafiť každému. Takisto žiaden festival nemôže zaručiť, že bude všetko v tom najlepšom poriadku. Verím, že organizátori vo svojej dobrej vôli mali za cieľ dotiahnúť špičkových muzikantov a zabezpečiť špičkovú produkciu. Ak sa to miestami trochu nevydarilo, treba veriť, že sa z toho poučia a v budúcnosti sa posnažia aby to bolo ešte lepšie a zaujímavejšie. Držím týmto všetkým organizátorom palce.
Bla, bla, bla... :-)Vlasta Redl (všimni si to krátke 'e') nie je výchovný pracovník. To, prečo bol ten koncert taký aký bol je niekde úplne inde, ale to som sa dozvedel len náhodou sediac pri stole s "celebritami", tak to nebudem rozmazávať. ;-)
kamaráti, už sa neserte a napíšte mi, čo takého strašného ten Redl vlastne povedal ...... aspoň do mejlboksu (-:
sorry, že som sa nepodpísal. Nevšimol som si, že som odhlásený. Takže predchádzajúci príspevok som poslal ja.
Radiar
Samozrejme, ze pouzivam dvojaky meter, muzikant a konferencier je predsa rozdiel.
Mas chodit na Lodenicu! Tak! Aspon vies, preco tam vsetcia chodime! Bulvar, chlape, ohovaracky, to je ono! :-)
aha ho - hudobnícke elitárstvo (-:
Neviem, prečo to zľahčuješ. :-)
Hm, ja by som len podotkol, že do úvodzoviek patriaca prezývka je "Číro". Kuvik je totiž jeho priezvisko :))) Molko
Z môjho pohľadu bolo vystúpenie V. Redla ukážkovým príkladom hrubej ignorancie zvukárov a v podstate aj organizátorov voči účinkujúcemu a v konečnom dôsledku aj voči platiacemu divákovi. Žiaľ, takýto prístup je na Slovensku pomerne častým javom - zažil som to naposledy na world+ethno festivale na Zlatých pieskoch začiatkom leta, kde si musel Čechomor vynútiť technickú pauzu a vrcholné sólo prvého huslistu Pressburger klezmer bandu sa zmenilo na pantomímu - husle jednoducho neboli.
Ale vrátim sa k Lodenici. Vašíček chýbal nielen na začiatku, bol ignorovaný počas celého vystúpenia. Čo sa týka odposluchov, aké pomery boli na pódiu - to si môžeme len domýšľať na základe Redlovej trpkej poznámke voči zvukárom (řekni mi rovnou, že na mně sereš a já ti už dám pokoj). Vo výslednom zvuku kapela pôsobila nevyvážene a rozbito, nehovoriac o plechovo - papierovom zvuku bicích. Najviac mi však na zvukároch prekážala nie ich nevedomosť, či neschopnosť, ale NEZÁUJEM. Keď muzikant vidí, že ten čo má v rukách výsledný zvukový dojem jeho účinkovania sa v pohode baví s kamošmi, alebo naopak, znudene s rukami pod bradou sleduje nočnú oblohu, musí to byť pocit ozajstnej bezmocnosti.
Druhá vec, okrem zvuku, čo mi prekážala, (a ktorá nakoniec spôsobila predčasné ukončenie vystúpenia) boli exhibicionistické kreácie samozvaných fotografov, ktorí zaujali priestor pred pódiom - mimochodom vyhradený bezpečnostnou službou a dôsledne ničili atmosféru Redlových pesničiek. Keď som na to upozorňoval ochrankárov, dozvedel som sa, že im to tiež vadí, ale s tým vraj nemôžu nič robiť. Nuž čo, treba sa asi zmieriť s tým, že žijeme dobu digitálnej fotografie a lovci "skvelých záberov" nie sú nútení počítať "skvelé zábery". Aspoň od moderátora som očakával upozornenie - bola na to príležitosť pred prídavkom, ktorý mohol byť začiatkom druhej časti koncertu stal sa však jeho smutným ukončením. Takže ten "nepublikovateľný" bonmot bol z môjho pohľadu celkom na mieste a bol vyjadrením názoru na pomery na festivale. Ja som to aspoň tak cítil.
Prečo o tom všetkom toľko píšem? Prišiel som na Lodenicu jedine kvôli V.R. & KDJ, dorazil som tam o pol jednej v noci a zakúpil som celodenný lístok. (jasné - som si predovšetkým sám na vine - mal som ísť niekde na Moravu na samostatný koncert, pretože na Slovensku asi organizátorom festivalov meno V. Redla nehovorí nič a ak áno, tak sú schopní ho neuveriteľne skombinovať v rámci dramaturgie programu - ten K. Černoch bol vskutku dôstojným predjedlom, len tú klobásu som musel popritom viac zalievať pivom.)
Takže som bol tým pádom na Lodenici hneď 2x. Veľmi dobre si to v budúcnosti rozmyslím, aj keby program sľuboval neviem čo. Pretože program je len časť z toho, čo je festival schopný/neschopný ponúknuť divákovi za stále vyššie vstupné. Záverom ďakujem organizátorom CL a prajem veľa podobných "úspechov" aj v budúcnosti. Ešte zopár takých udalostí a budete tam mať už len skutočných zabávačov, po umení ktorých prahne podnapitá duša kántryfanúšika. (stavím sa, že báječnou ženskou toho roku nehral nikto - takže stále je čo zlepšovať).
Redl nemusí byť výchovný pracovník, postačí ak sa bude chovať ako normálny človek. Neviem prečo ten jeho výstrelok zľahčuješ. Používaš dvojaký meter? Bol som svedkom, ako si šomral na moderátora I.V., že hovorí na pódiu sprosté vtipy a to ani nevyslovil žiaden vulgarizmus.
Aspoň že sme sa zhodli na tom zvuku. Máš pravdu, po toľkých ročníkoch už by bolo načase, aby organizátori začali trochu myslieť aj na tú časť platiacich návštevníkov, ktorí prišli aj POČÚVAŤ.
Teraz k tým fotografom: jediné ozaj viditeľné označenie bol foťák zavesený na krku. Pripúšťam, že mohli byť akreditovaní, o to väčšia hanba je to opäť pre organizátorov, koho si tam pustili (stačí si pozrieť na stránke CL, čo tam tí páni nafotili za cenu permanetného otravovania počas celého vystúpenia). No a keď je niekto schopný vliezť do bodového osvetlenia na takmer dotykovú vzdialenosť od "celebrity" - ako ty hovoríš, a to ešte k tomu počas úvodu takej pesničky ako sú Husličky, na to iný slušný výraz ako exhibicionista naozaj neviem nájsť. Okrem toho tam ešte pobehoval aj istý pán s kamerou, na plátne však, ako si písal, bolo vidieť len časomieru.
K tomu bonmotu: ešte raz hovorím, že v tej vete bola skoncentrovaná celá beznádej a znechutenie nad úrovňou a pomermi aké tam boli. Okrem toho ochraňovať morálnu čistotu detí a "dospievajúcej mládeže" o tretej nad ránom mi pripadá mierne pritiahnuté za vlasy. Na druhej strane ale o niečom svedčí, že v tom čase boli ešte stále šóry pred tými úbohými pár pochybnými WC búdkami. To má mimochodom omnoho väčší vplyv na formovanie kultúrnej úrovne ľudí ako jedno expresívne slovíčko.
Na záver: dúfam, že sa V.R. nikdy nestane "normálnym" človekom, ani "celebritou", budem rád, keď zostane taký aký je. Rád by som sa totiž ešte dočkal ďalších jeho skvelých pesničiek.