Hľadám pohodu... Zn. vymením oblek za gitaru

Alien píše...
Dnes som si urobil malú duševnú inventúru vo svojom vzťahu k hudbe. Je pravdou, že mojim životom preletela celá rada hudobných štýlov a smerov. Počínajúc country pri táborových ohňoch, až po rock. Jedno však ostalo bez výraznejšej zmeny....

Bol a je to vzťah ku folku. Možno to nie je samo o sebe také dôležité a zaujímavé, keby sa to celé neodvíjalo od udalosti prežitej v posledných dňoch.
Možno je to náhoda, možno osud, ale došlo ku situácii, ktorá odštartovala proces návratu ku láske z mladosti, návratu k hudbe srdca, návratu ku folku.

Som veľmi pracovne vyťažený človek a charakter mojej práce takmer vôbec nevytvára priestor pre aktívne zaoberanie sa hudbou. Teda, aspoň sa mi to tak zdalo.

Pred niekoľkými dňami som dostal zaujímavú návštevu. Akoby z čista jasna sa pred mojimi dverami objavila skupina ľudí. Podotýkam, a je to dôležité, už nie práve najmladších. To by pravda nebolo nič nezvyčajné. Zvláštne bolo to, že namiesto obligatórnych darčekov, ktoré sa zvyčajne nosia pri neočakávaných návštevách , mal každý v rukách gitarový futrál a všetci sa tvárili príliš tajomne.

Chvíľu trvalo, kým som sa zotavil z prvého šoku. Okamžite však prekvapenie vystriedala radosť . Boli to tí, ktorí ma v etape poznávania hudobných štýlov a smerov sprevádzali a teraz, ako vážení páni solídnych povolaní, sa rozhodli pospomínať na mladosť .Tak povediac zahodiť biele límčeky a kravaty a obliecť jeansy a flanelové košele. Dostal som minimum času na to aby som si zbalil najpotrebnejšie veci, zobral gitaru a nasadol do pripraveného dopravného prostriedku ktorý nás dopravil na jednu chatu v blízkosti Zemplínskej šíravy. Čo sa dialo potom bol vlastne boom ľudských emócii. To, že sme tam neboli sami vyvolávalo v počiatkoch trochu rozpaky, ale len malý ľudský okamžik. Prvé tóny piesni sa rozlievali priestorom a roztápali ľady nezáujmu prítomných. Taktiež obavy z toho že to nebude spoločne ladiť rýchlo ustúpili. Celé sa to nakoniec vykryštalizovalo v malú exhibíciu a spôsobilo to jeden veľmi príjemne strávený večer.

Keď som počas nutných prestávok sledoval pánov v najlepších rokoch, ako s napätím v hlase a s entuziazmom komunikujú medzi sebou o rôznych časových úsekoch spoločného bytia popretkávaného folkom, tak som mal pocit, akoby sa čas vrátil o pätnásť rokov nazad. Len v tvárach týchto ctihodných mužov boli vpísané skúsenosti, ktoré nie vždy pozitívne ovplyvňovali ich život. Tento muzikantský počin, čo ako príjemný a pohodový, nemohol odviať dávno prežité.

Iste. Mená pánov nie sú dôležité a ich všeobecná známosť nie je spájaná s hudobným dianím v oblasti folku. Nesmierne dôležité je však to, že folkom žijú aj napriek svojmu postaveniu a z toho prameniaceho nedostatku času. Nie nejako intenzívne, ale o to srdečnejšie a ľudsky.

A tak ma vlastne jedna prežitá skúsenosť prinútila prehodnotiť svoj vzťah ku zdanlivo zabudnutej etape môjho života a doporučila mi presmerovať kompas mojich mimopracovných aktivít.

Zdá sa vám to banálne? Nie je to aktuálne a nemapuje to súčasný stav na slovenskej folkovej scéne? Omyl. Táto skúsenosť je nadčasová a dokumentuje ohromnú silu človeka zachovať si hodnoty ktorým veril v mladosti a ktoré ho sprevádzajú do dnešných dní. A som presvedčený, ba dokonca tomu verím, že dnešná generácia mladých folkových nadšencov si bude môcť o pätnásť rokov túto skúsenosť prežiť na vlastnej koži.

Alien

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu