Družina, debutové CD

Na poli spracovania slovenskej ľudovej piesne to tu máme mierne "predružinované". Najmä odkedy sa Zuzana Mojžišová a Aty Béreš pobrali vlastnými cestami sa týmto slovom stretávame v názvoch kapiel a ich albumoch častejšie. Výnimkou nie je ani debutový album skupiny Družina. Banskobystrický krst sprostredkovala v reportáži naša Slavia. Ja som si povedal, že vám opíšem, ako Družina narába s ľudovou piesňou.

Začnime tentokrát netradične - bookletom. To je totiž vec, ktorá vás zaujme asi ako prvá. Družina totiž ako obal CD nezvolila klasický plast, ale kartónový digipack, ktorý pôsobí veľmi profesionálne. Na tom má zásluhu aj samotný grafický design (Viera Chodelková, CODA). Prevláda živá a veselá oranžová farba a obsahovo prakticky niet čo vytknúť - obsahuje pár slov o skupine, fotografie, texty piesní i zoznam ľudí, ktorí sa na nahrávaní albumu podieľali. Čo je však úplne najlepšie - obsahuje ligotavú placku, ktorá po vložení do prehrávača vo väčšine prípadov spôsobí rozochvievanie blán reproduktorov. A aké je?

Netreba opakovať, že Družina hrá upravené ľudové piesne. Všetky úpravy majú na svedomí Matvej Sabov a Aty Béreš. Keby som ich mal zhodnotiť celkovo, pár slovami, napísal by som, že ide o niečo medzi Zuzanou Mojžišovou a Arzénom. Je to však značne zjednodušená (a mierne zavádzajúca) definícia. Prvá pieseň začína fujarou, takže náhodnému poslucháčovi je hneď skoro jasné, o čo v tomto prípade pôjde. Ak náhodou obsedí a dostane sa až k samotnej piesni, prekvapia ho elektrické gitary, dobrá rytmika a vkusný ženský spev. Tieto tri vlastnosti sú charakteristické pre celý album, dopĺňané sú rýchlym (Oj leto, leto) a pomalým tempom (Fšeci ľudia na mňa vravia), absenciou spevu (inštrumentálky Na Mitra, Podpolianske variácie) ale aj celkovým pritvrdením "soundu" (Ožran), v jednom prípade až do psychedélie (Ej husári). Zaujímavé. Aj napriek týmto stupňom voľnosti a použitiu relatívne širokého spektra hudobných nástrojov pôsobí CD jednotvárne. Aspoň na prvý pohľad určite. Po niekoľkom vypočutí som už jednotlivé piesne identifikoval jednoznačne.

Inštrumentálne a vokálne výkony sú na úrovni. Aj keď žiaden z inštrumentov nevyniká - naopak - každý poctivo vypĺňa svoj priestor definovaný vkusnými aranžmánmi - cítim za nimi skúsených hudobníkov. Spev je technicky v poriadku tiež, chýba mu len autentickosť, ktorú si ľudovka pýta.

CD obsahuje aj tri bonusové stopy, v ktorých Družina zašla ešte trošku ďalej. Dve piesne z albumu si vzal a elektronicky upravil Dexter's Laboratory. Kým prvú z nich (Mračí sa mračí) zmixoval trošku tuctovo, v druhej (Trnki, trnki) sa pravdepodobne nechal inšpirovať vynikajúcimi St. Germain a výsledok stojí za to. Za najsilnejšiu pieseň však osobne považujem úplne poslednú. Ženská spevácka skupina Trnky spieva Kot som ja maua bivaua a Pada disť a capella tak autenticky, že keď som si privrel oči a predstavil neskosené lúky, behali mi zimomriavky po chrbte. Doslova.

CD Družina predstavuje niekoľko spôsobov ako narábať s ľudovou muzikou. Zatiaľčo hlavný prúd skupiny by potreboval trošku viac invencie, záverečný elektronicko-autentický bonus predstavuje zaujímavý kontrast a jeho zaradenie bolo veľmi vhodné. Verím, že na budúcom CD bude Družina rozhodnejšia i vo svojich úpravách.

Družina
(c) 2004 Barrandov Records
Mračí sa mračí / Oj leto, leto / Fšeci ľudia na mňa vravja / Ňekukaj kukučko / Na Mitra / Počkaj boháču / Trnki, trnki / Podpolianske variácie / Ožran / Ej husári
Bonus: Mračí sa mračí / Trnki, trnki / Kot som ja maua bivaua/Pada dišť

Oficiálna stránka skupiny: druzina.info

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu