Dobrá správa spod Tatier... (profil Mareka Mačáka)

Kedysi sa niekto vyjadril o folku ako o spievanej poézii. Z radov mladých pesničkárov má k tejto charakteristike svojou tvorbou najbližšie popradský poét Marek Mačák.Novorodenec dňa 7. júla 1979.
Žiak ĽŠU v Kežmarku, odbor zobcová flauta.
Po krátkom presedlaní na klarinet bývalý žiak ĽŠU v Poprade.
Relatívne šťastný nepoškvrnený adolescent.
Gitarový samouk.
Pozorný poslucháč českej folkovej scény a nepozorný študent bilingválneho gymnázia.
Začínajúci hanblivý básnik skrývajúci miniatúrny notes pod dlaň vždy, keď sa ktosi priblížil.
Šťastný adolescent.
Vlastník vysokoúčinnej ruskej údernej zbrane značky Zenit a autor prvých nesmelých čiernobielych fotografií.
Poprvýraz účinkujúci na folkovom koncerte - dokonca na svojom vlastnom.
Maturant.
Nezamestnaný.
Pozorovateľ slovenskej folkovej scény, vyznavač Štefana Šantu či Zuzky Homolovej.
Čerstvý kamoš Petra Lachkého, Ivana Weissa, Radka Tiňa a postupne ďalších.
Nové kvality hľadajúci študent diaľkového štúdia Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.
„Čestný predseda krúžku mladých dříčov“ s utkvelou predstavou, že neexistuje nič lepšie, ako stať sa denným študentom na spomínanej škole.
Vášnivý zberateľ indexových autogramov.
Autor už smelších fotiek i piesní.
Slovensko-demokratický pesimista.
Stratou pôvodných naivných predstáv poznačený stáleštudent fakulty na ceste za mláku.
„Objaviteľ“ západnej civilizácie chodiaci s vypúlenými očami.
Opatrovateľ telesne postihnutých detí.
Šofér limuzín.
Čašník na svadbách.
Kosič trávnikov.
Natierač.
Opäťštudent.
Zvedavec.
Hľadač.
Nachádzač.
Strácač.
Hľadač...

Text piesne Vesmír dokorán:
Nosím v jednom vrecku zápalky a v druhom,
ak by som si to ešte náhodou rozmyslel, hasiaci prístroj
Vravím vám: Vážení, už som vám bol dlho sluhom,
kúpim symbolicky kozmonautskú výstroj

Zohnal som si na Silvestra 1000 farebných
najsilnejších výbušných rakiet
A viem, že vyhrám vo finále ligy strelených
keď počujete môj odchod zaznieť

Urobím za sebou farebné víry
zvítam sa so svetom, kde budem sebou sám
V úžasnom opare dymu a síry
zabudnem na rolu, ktorú u vás dole hrám

Potom sa zobudím a je zasa streda doobeda
a veď viete - na lačno sa snívať nedá

Diskografia
Zatiaľ žiadna

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu