Čo si myslíte o myšlienke vytvoriť časopis o slovenskej FCTB scéne?

O tom, že už tento rok by malo vyjsť prvé číslo časopisu o slovenskej FCTB scéne sme už na našich stránkach hovorili. Aby bol ale nazor objektívnejší, spýtali sme sa pár zaujímavých ľudí čo si o tom myslia. Odpovedali nam na tieto otázky:
1. Má podľa vás slovenská F&C scéna na svoj vlastný časopis?
2. Čo by ste od tohto média očakávali?
3. Čo by ste poradili jeho redaktorom (dobrá rada nad zlato)?
4. Existujú podľa vás na Slovensku ľudia, ktorí by mohli vytvoriť prijateľnú redaktorskú základňu?

Pavel Rada, šéfredaktor www.internetfolk.cz:
1. A proč ne? Vždyť každý časopis nemusí mít 64 stran a miliónový náklad! Hlavní je, jestli do toho má někdo chuť...
2. Informace, informace, informace.... ..... a pak ještě informace!
3. Nečekat žádny velký zisk a čekat spoustu práce!
4. Lidé jsou všude, jen hledat.

Martin Chrobák, hudobník, šéfredaktor časopisu Watt Audio:
1. Za pokus to stojí ale mne chýba viac kvalitny hudobny časopis bez žánrového obmedzenia.
2. Aby vychádzalo na recyklovanom papieri :-)
3. Každý časopis je o zháňaní peňazí a reklamy, výroba je drahšia ako predaj, takže pevné nervy a aspoň jedného neromantického biznismana!
4. To sa uvidí po pol roku.

Radiar, hudobník, administrátor www.folk.sk:
1.Scéna má na to, aby produkovala nielen časopis, ale aj viac akcií. Chcelo by to však viac aktivity od každého z nás. Čakaním, že nám niekto niečo vybaví a prinesie na podnose môžeme dosiahnúť to, že ľudia, ktorí tu na Slovensku niečo robia a je ich zatiaľ ako šafránu, jedného krásneho dňa zistia, že už majú vybité baterky. Čo bude potom?
2.Informovanosť v každom smere, aktuálnosť, žánrovú pestrosť (nepreferovať len séfredaktorov obľúbený záner), istú dávku odbornosti a hlavne dostupnosť.
3.Pracovať na sebe, byť vytrvalý, dokázať sa pozrieť na veci z rôznych uhlov pohľadu, snaziť sa byť objektívny pokiaľ to len bude možné a hlavne veriť tomu, že to čo robia je správne a má to zmysel.
4.Určite existujú, existujú totiž všade na svete, len im treba ukázať, že sa to myslí vážne a že sa oplatí tomu venovat čas a námahu. Možno ich aj nejako správne motivovať (nemám na mysli len peniaze).

Janko Kulich, pesničkár, organizátor
1. Jediné čo chýba slovenskej folkovej a country scéne sú peniaze, ale tak je to i všade inde. Čo sa týka umelcov tak tých je nespočet. Vnímam to ako umelec a rovnako aj ako organizátor folkových večerov a festivalu Folkové Bojnice, že na Slovensku nie je iná situácia ako v Čechách, ale tam sa o týchto žánroch viacej hovorí. Verím však, že aj týmto príspevkom resp. časopisom o folku a country sa situácia začne vyvíjať správnym smerom. Totiž v porovnaní s rokmi predošlými sa počet umelcov v týchto žánroch zvýšil o 100 percent a to je len začiatok. Takže do toho priatelia nech je o čom písať.
2. V prvom rade očakávam presný opak ako nám poskytujú predsedovia a členovia porôt súťažných festivalov. Zaujíma ma úprimný, nezainteresovaný, hravý, originálny a hlavne vlastný názor a pohlad na umelcov, hudbu i podstatu žánrov. Netreba zabúdať o čom táto hudba je.
3. Kontaktujte umelcov, organizátorov, divákov pýtajte sa, hľadajte, propagujte a hlavne to nevzdávajte. Držím palec!
4. Každý človiečik je vlastne redaktor, len treba vystihnúť chvíľu ked si šomre popod nos a podstrciť mu buď to pero, alebo mikrofón. Prajem veľa šťastia a sebe čo najviac pekných článkov o Jankovi Kulichovi. :-)

Dušan Franců, leader folkovej skupiny Rolničky
1. Myslim, že nemá. Ako dlhoročný predplatiteľ českého časopisu Folk a Country vychádzam z porovnania. Česká scéna je neporovnateľne silnejšia, je tam neporovnateľne viac priaznivcov tejto muziky. Napriek jej sledovanosti, ktorá sa pohybuje okolo 30%, naráža tam F&C hudba na oveľa väčšie prekážky, ako dancefloor a iné kreposti. Časopis Folk a Country v Čechách nemá konkurenciu a napriek tomu sa zvrháva na reklamný bulletin Juppovej agentury, o ktorého objektívnosti sa dá s úspechom pochybovat. Na Slovensku sú navyše ľudia v priemere málo bohatí na to, aby prestali byt sporovliví. Takže to dokopy nikto nebude kupovať, ak to nebude "lacné". Myslím, že takého prachatého spoznora, ktorý by dokázal zraziť cenu na úroveň prijateľnú pre Slovákov, nezoženie v tejto krajine nikto.
2. V tomto stádiu asi nič. Muziku treba najprv počuť, až potom o nej čítať. A našu muziku zatiaľ počuť príliš málo na to, aby dostatok ľudí vedel, o čom to vlastne číta...
3. Ak ste aktívni muzikanti, tak sa na to vykašlite a poďte hrať.
Ak ste novinári a nie aktívni muzikanti, obíďte čo najviac festivalov, zožeňte si čo najviac oficiálnych aj neoficiálnych nahrávok, rozprávajte sa s muzikantmi aj organizátormi a po roku sa rozhodnite, či o tom chcete aj písať.
Ak neviete, či sa píše "boli sme nadšený" alebo "boli sme nadšení", vráťte sa k bodu 2, ale ešte predtým sa naučte pravopis.
4. O nikom neviem. Píšúci muzikanti sú
a) východiskom z núdze. Proste muzikant chce, aby sa o muzike písalo a tak píše sám, lebo nikto iný to nerobí. Do tejto kategórie zaraďujem aj ľudi okolo Folk.sk. Je to obdivuhodné a nesmierne užitočné, ale na časopis to nestačí. My, kto píšeme, nemôžeme byť objektívni novinári aj dobrí aktívni muzikanti. Muzikanti majú robiť muziku. Písať majú novinári s veľkým prehľadom a nadhľadom. Bohužiaľ, nepoznám na Slovensku nikoho takého. U nás je folk zatiaľ na úrovni "urob si sám". A tak muzikant musí urobiť festival. Potom o ňom aj sám napíše do novín. Síce to bol totálny humus, ale on napíše, aké to bolo bohovské. A kolegovia muzikanti? Síce tam boli a bolo im z toho nevoľno, ale predsa nepodrazia kolegu! A tak to ide dokola.
b) Exhibicionisti, ktorí si nezískali publikum ako muzikanti, tak to skúšajú inak.
c) Sebavedomí trpaslici, ktorí sú mylne presvedčení, že im ich autorské a interpretačné skúsenosti dovoľuju recenzovat a kritizovat. Obvykle sa to z ich "diela" dá spoznať na prvý pohľad.
Na záver chcem explicitne zdôrazniť, že nie som odporcom vzniku takého časopisu, ale som skeptický k možnostiam jeho existencie. Možno je to skôr na debatu, ktorá by začala hľadaním odpovede na otázku "O čo nám v prvom rade vlastne ide?"

Miloš Janoušek, pesničkár, dramatik, folknet.host.sk
1. l. Problém, myslím, nestojí tak, či má slovenská F&C na svoj vlastný časopis. Ak by sme chceli jednoduchú odpoveď, tak poviem, že asi nemá. Muzikantské zázemie nie je porovnateľné s českým a tak isto ani poslucháčska obec nie je porovnateľná s českou. Lenže na vlastný časopis nemá ani slovenská rocková, techno či pop scéna. Boli tu už podobné pokusy aj v minulosti a časopisy neprežili prvých pár čísel, v najlepšom prípade prvé dva roky. Tento problém je širší aj z toho hľadiska, že na Slovensku je problém vydávať čokoľvek. Od časopisov až po cédečká. Pät miliónový trh, z ktorého pritom väčšina k svojmu životu potrebuje nanajvýš tak televíziu, je vždy malý. Jeden problém je vydanie, druhý distribúcia, tretí, ktorý podmieňuje oba predchádzajúce, sú peniaze. Viem, o čom hovorím, pretože vo vydavateľskej branži som sa istý čas pohyboval a nie je to veselý svet. Na druhej strane - návštevnosť tých pár folkových a podobne orientovaných stránok, počúvanosť rozhlasových či televíznych relácií, ale aj ohlasy na ne hovoria o tom, že určitý záujem by tu bol. Takže ak by sa zohnali peniaze a ľudia (autori, redaktori) a zabezpečila distribúcia, nepovažoval by som to za takú stratenú vec.
2. a 3. Orientovať sa len na slovenskú scénu nemá zmysel, ale ani tá česká nie je nevyčerpateľná. Takže by bolo treba íst pekne zoširoka. Ak sa o niečo zaujímam, chcem vedieť o tom čo najviac. O histórii aj o súčasnosti, o širších súvislostiach, o osobnostiach, projektoch, platniach, festivaloch, o aktualitách z domácej scény, ale aj svetovej.
4. Ľudia by sa našli. Dobrý časopis sa dá robiť aj s dvoma-tromi základnými redaktormi a niekoľkými externými dopisovateľmi. Je to záležitosť dobrej prípravy predovšetkým v období kreovania časopisu.

Michal Jupp Konečný, šéfredaktor časopisu Folk&Country
1. Samozrejme že má. Záleží jen na tom, jestli jeho vydavatel a šéfredaktor bude respektován všemi složkami slovenské FC společnosti a jestli nebude hrát příliš na svém vlastním písečku.
2. Že se nezaměří jen na pět velkých festivalů a pár osobností, ale bude reflektovat celé spektrum i amatérských muzikantů a diváckého zázemí. A taky že zprostředkuje svým čtenářům českou i zahraniční scénu.
3. Neprosazovat jen svůj oblíbený segment pohledu, ale venovat se všemu, i tomu co už je lehce za hranicemi žánru.
4. To si nejsem jistý. Zatím to s dopisovateli pro FOLK & COUNTRY vypadalo velmi nevalně. Chápu, že posílat maily přes hranice je velká facha. Ale lidi tu určitě jsou. Jen si nejsem jist, jestli se na poměrně roztříštěné slovenské scéně dokáží spolu domluvit.
 

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu