Bestfázový stav

Najnovšie dvoj-CD najdlhšie existujúcej kapely Jednofázové kvasenie s názvom Bezfázový stav sa mi dostalo do rúk na jednom jesennom koncerte na Patrónke. Na kapelu v takomto úctyhodnom veku (myslím že to už bude vyše 40 rokov, ale to sa samozrejme neprezrádza) je takéto množstvo materiálu na jeden šup skôr výnimočný jav. Preto som bol zvedavý, čo na nosiči s pekným obalom aj bookletom nájdem.

CD vyšlo v brnenskom vydavateľstve Indies Records, obsahuje spolu 29 skladieb a oproti predchádzajúcim albumom sa na ňom podieľalo oveľa viac muzikantov. Okrem nestarnúcej trojice Janoušek – Valúch – Svozil a tzv. stálych spoluhráčov Tomáša Kukliša (basgitara), Milana Tedlu (husle) a Jakuba Janoušeka (el. gitara) sa tu objavili také mená ako Ľuboš Kukliš (bicie, perkusie), Peter Koreň (klávesy), Milan Belan (trúbka), Jozef Chorvát (pozauna), Stanislav Dobrovič (akordeón a pískanie) a Martin Šútovec alias Shooty (bendžo). Čujme teda, čo spolu táto ľudnatá družina navarila.

Prvé CD začína krátkym introm s názvom Ad meritum v podaní Karola Svozila. Ľahká melanchólia sa nenápadne stráca vo fade, aby uvoľnila miesto piesni Polnočný šerif, svižnému odzemku s výborným textom z prostredia virtuálnej reality (...hneď ma prejde hnef...darček formát .pdf...). Už na tejto prvej spievanej skladbe počuť, že aranže sú bohatšie a využívajú početný orchester uvedený na obale. V podobnom duchu sa nesie aj zvyšok materiálu, ktorý sa žánrovo pohybuje kdesi na pomedzí bluesu, folku, folklóru a jazzu. Pri mikrofóne aj za autorským perom sa rovnocenne striedajú Miloš Janoušek a Dušan Valúch, ako to vlastne robili vždy, ale počuť, že bohatšie nástrojové obsadenie sa im zapáčilo, pretože čoraz viac priestoru dávajú iným hráčom a v skladbe Vražedný dixieland dokonca z kmeňovej trojice nehrá nik. Takto sa z muzikantov stávajú šedé eminencie. Tradične kultivovanejší hlasový prejav Dušana Valúcha kompenzuje Miloš Janoušek zase väčšou dravosťou a živočíšnosťou. V praxi to potom vyzerá asi tak, že od Milošovho hlasu dostaneme za odmenu päsťou pod bradu a Dušanov hlas nás za trest pohladí. Prvé CD končí rovnakou témou s rovnakým názvom ako intro (Ad meritum). Akurát je nejaká košatejšia, farebnejšia a dlhšia.
Za zmienku určite stoja výborné a vtipné texty a aranžérske lahôdky ako pochodovanie na konci piesne V sadre, hlboký trombón v piesňach Blues o nevydarenom dni a Vražedný dixieland a mužský zbor pred koncom piesne Blues o nevydarenom dni. Špeciálnu pozornosť si zaslúži bluesová elektrická gitara vo viacerých piesňach, ktorá rozpráva presne toľko, koľko má a presne vtedy, kedy má, skvostne dopĺňa zvyšok materiálu a nevyrušuje.

Druhé CD začína veľmi optimistickou zobcovou flautou v takmer detskej piesni Baránky. Až politická narážka na konci textu nás s istotou vracia na pôdu nekompromisného folku. V tejto piesni si inak JFQ vystačili s kmeňovým obsadením. V ďalšej auto-moto piesni s názvom Voľné miesto vzadu sa objaví pekne urobený dvojhlas a pomerne dlhá inštrumentálna pasáž. Žeby odklon v tvorbe? Tretia pieseň je pre mňa zaujímavá nerýmovaným textom z pera Dušana Valúcha. V piesni Pozval som si Godota zase zaujme syntetické čembalo. Alečo? Piata pieseň (Trojkolka) je inštrumentálna, priatelia. Určite odklon v tvorbe!

Hop, trošku som sa započúval a už sme pri ôsmej piesni Okolo Neusiedler See. Lenivá pieseň o cyklotúre, v ktorej sa pekne striedajú párne a nepárne metrá. Skoro ako pri prehadzovaní na vyšší a nižší prevod. Desiatou piesňou v poradí je Poštár, smutná balada plná životnej rezignácie. Opäť v tradičnom nástrojovom obsadení a ak som to dobre pochopil, tak krídlatá postavička v obleku na obale CD pochádza práve z tohto textu. Aby nebeskému doručovateľovi nebolo na papieri smutno, nad hlavou mu poletujú okrídlené ryby. Druhé CD uzatvára odovzdaná pieseň E-mail Ježiškovi, v ktorej Miloš Janoušek po živom vyše trojminútovom monológu nakoniec prijme, že sa s Ježiškom teda pravdepodobne asi nestretne.

Takže tak. Sme na konci alebo zase na začiatku, odporúčam po prvom vypočutí vrátiť do prehrávača opäť CD 1 a pustiť si ho znovu, pretože ja v tvorbe JFQ dodnes objavujem nové a nové veci. Niektoré ma pobavia, pri iných mi zabehne alebo mi padne chlebík na kolená, ale určite neprejdú ľahostajne okolo mňa. Určite aspoň štuchnú pod rebro. Keby náhodou niekoho zaujímalo, aké má tento dvojalbum nedostatky, tak mňa miestami rušilo, že hudba bola rytmicky rozhádzaná, a miestami nie celkom doladené spevy. Na celkový dojem to ale malo minimálny vplyv, skôr ma vyrušilo, že ma to vyrušilo. Radím prepadnúť niektorého člena kapely, zjednať cenu, kúpiť, popočúvať a vychutnať.

P.S. Album Bezfázový stav bol nominovaný na cenu Radio Head Awards v žánrovej kategórii Music/Folk. Je pre mňa cťou, že môžem takýto slávny album recenzovať. 

Mário Polónyi

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu