Alternatívne gitarové ladenia

Asi poznáte tú riekanku: Emil hodil granát do atómovej elektrárne. To, čo by mohlo byť cynickým odkazom militantného zeleného aktivistu, je v skutočnosti pomôcka pre začínajúcich gitaristov - počiatočné písmenko každého slova označuje jednu zo strún gitary. No..., treba asi vymyslieť niečo nové, pretože ladenie gitary sa zvykne uvádzať v opačnom poradí, teda od basových strún smerom hore a jednak na takéto riekanky nie je vhodná doba – niekde to napíšete a už máte na krku pracovníka národnej bezpečnostnej agentúry.

E-A-d-g-h-e je základným a najpoužívanejším gitarovým ladením, ale zďaleka nie jediným. Existuje nepreberné množstvo alternatívnych ladení, skúsme si preto predstaviť aspoň najpoužívanejšie z nich. Začnime s ladeniami, kde je podladená len jedna zo strún:

D-A-d-g-h-e: Ladenie známe v muzikantskom svete aj ako „drop D“. Dosiahnete ho jednoducho, preladením basovej struny E o tón nižšie, teda do D. Využíva sa hlavne v tónine D dur, prípadne mol. Akordu, ktorý sa normálne basuje na pomerne tenkej strune d1, pribudne v spodkoch malé D a akord tak získa na hĺbke a hutnosti. Samozrejme, hmaty akordov, kde sa využíva E struna, musíme tejto skutočnosti prispôsobiť, takže napríklad e mol budeme držať takto: 2-2-2-0-0-0, G dur: 5-5-0-0-0-3, atď. Ladenie poskytuje priestor na pohrávanie sa s farebnosťou D akordu, pretože nám napríklad umožňuje hrať naraz terciu i kvartu (teda tretí a štvrtý tón akordu naraz, nie ako pri bežných sus4 akordoch, kde kvarta terciu nahrádza) – krásna, snivá kombinácia intervalov. Skúste si napríklad kolísku: 0-0-4-0-3-0 > 2-2-4-0-3-0 > 5-5-4-0-3-0 > X-3-4-0-3-0.

E-A-d-fis-h-e: Renesančné lutnové ladenie, ktoré dosiahneme preladením g1 struny o poltón nižšie, teda do fis (resp. ges). Tak ako pri iných ladeniach, aj tu je hlavným motívom možnosť pohrávania sa s farebnosťou akordov. Keď pri takto preladenej gitare chytíte e mol, zistíte, že v skutočnosti nehráte e mol, ale akési zvláštne e 2, zvláštne tým, že nemá ani durový ani molový charakter – chýba mu totiž tercia, ktorá by to určovala. Pri Céčku vám zasa vznikne zádumčivý interval zmenšenej kvinty, atď. Skúste si kolísku: 0-2-2-0-0-0 > X-0-2-2-0-0 > X-3-2-0-1-0 > X-X-0-0-3-0 > X-0-2-3-0-0 > X-3-2-3-0-0 > X-2-4-3-0-0 > 0-2-2-0-0-0.

E-A-cis-g-h-e: Preladzujeme strunu d1 o poltón nižšie, teda do cis (resp. des). Ide vlastne o otvorené ladenie, pretože ste si práve naladili krásny bluesový akord obsahujúci malú septimu i nónu a v base zaujímavo znejúcu subkvartu. Keďže je to otvorené ladenie, na kadenciu si vystačíte s jedným prstom – subdominantu si zahráte veľkým barré na piatom a dominantu zasa na siedmom pražci. A vraciate sa stále k nultému pražcu. Jednoduché a účinné.

E-H-e-gis-h-e: Otvorené E ladenie spočíva v už spomenutom princípe, že si skrátka naladíte akord, takže pri rozozvučaní prázdnych strún sa vám ozve E dur. Opäť si na jednoduchú kadenciu vystačíte s jedným prstom, prípadne slajdom – je to obľúbené ladenie bluesmanov. Keďže akord je už naladený, ponúka toto ladenie zaujímavé možnosti na súčasnú hru melódie a harmonického podkladu, ale samozrejme i pohrávanie sa s farebnosťou akordov. Otvorené ladenie sa dá vytvoriť v podstate na akýkoľvek akord, či už priamym naladením, alebo pomocou kapodastra.

D-A-d-g-a-d: Jedno z najzaujímavejších alternatívnych ladení, nazývané tiež keltské, resp. írske ladenie. Ponúka širokú škálu snivých modálnych akordov ako aj zaujímavé možnosti pre fingerpicking. Dosiahneme ho preladením oboch E strún o tón nižšie, teda do D a takisto preladíme strunu h o tón nižšie - do tónu a. Na najjednoduchší akord si vystačíme s jedným prstom: 0-0-0-2-0-0 – pôjde o D, ktoré nemá určený dur/mol charakter, pozostáva len z po oktávach navrstvených tónov D a A. Znie zaujímavo, ale komu chýba tercia, pridá si ju na štvrtej strune a štvrtom pražci, prípadne na treťom, ak chceme malú terciu pre molový akord. Skúste si kolísku: 0-5-4-0-0-0 > 5-5-4-0-0-0 > 2-2-2-0-0-0 > 7-7-7-6-0-0. Zoznam akordov pre DADGAD ladenie nájdete napríklad tu.

Alternatívne ladenia sa vo folkovom žánri používajú v zásade od vzniku štýlu po dnes. Priekopníkmi boli pesničkári ako Bert Jansch, Richard Thompson, ale najmä Nick Drake, ktorý na alternatívnych ladeniach postavil svoj charakteristický snový zvuk harmonického sprievodu. Zvykol používať aj extrémy ako H-E-H-e-h-e, vďaka čomu jeho gitara krásne bublala v basoch.

Zoznam ďalších možných gitarových ladení nájdete aj na wikipedii, prípadne si môžete vytvoriť svoje vlastné. Je to dobrodružná hra s odmenou v podobe nádherných zvukov, ktoré v bežnom ladení nevieme skombinovať kvôli obmedzeným možnostiam dĺžky prstov. Staňte sa, po vzore impresionistov, ich objaviteľmi.

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu