Ako to bolo naozaj so skupinou JEJ DRUŽINA

Zdravím všetkých fanúšikov skupiny JEJ DRUŽINA (ktorá už neexistuje!)

Volám sa Atila Béreš a tento priestor by som chcel využiť na to, aby som sa vyjadril k udalostiam súvisiacim so skupinou JEJ DRUŽINA. Hoci som celou záležitosťou prinajmenšom pobúrený, vynechám emócie a budem sa držať faktov.
Slečna Zuzana Mojžišová a pán Rasťo Andris sa už dlhší čas v rôznych médiách vyjadrujú o okolnostiach minuloročného rozdelenia a rozpadu skupiny a o údajnej krádeži názvu JEJ DRUŽINA. Celá záležitosť je v rukách právnikov a ja som nepovažoval za potrebné ísť cestou jej verejného rozmazávania. Výroky slečny Mojžišovej a jej partnera pána Andrisa sa nezakladajú na pravde, a preto sa cítim donútený na ne reagovať a uviesť veci na pravú mieru. Hovorí sa, že opakovaná lož sa po čase stáva pravdou, a tomu som chcel zabrániť v záujme pravdivého informovania verejnosti a obce našich fanúšikov.

Ako to teda vlastne bolo? Začalo sa to na Silvestra 1999/2000, keď sa sformovalo akési zoskupenie, ktoré na svojom prvom vystúpení ešte ani nemalo názov. Toto zoskupenie sme založili spoločne, t. j. Zuzana Mojžišová a moja maličkosť, Atila Béreš. Po čase sme celá skupina (vtedy mala 8 členov) spoločnými silami prišli na názov JEJ DRUŽINA. V roku 2000 viedla skupinu Zuzana. Mali sme 4 vystúpenia a boli sme na zájazde vo Švajčiarsku, ktorý nám zmanažoval pán Puskajler. Ukázalo sa, že Zuzana funkciu manažéra skupiny nezvláda, a ona sama sa obrátila na mňa ako na profesionálneho muzikanta a podnikateľa s mnohými kontaktmi v hudobnej branži s prosbou, aby som prevzal vedenie skupiny. Začalo sa koncertovanie spojené s úspechmi, akým bola napríklad nominácia na slovenskú obdobu Grammy, hudobnú cenu Aurel 2001 v dvoch kategóriách atď.

Počas roka sme spoločne budovali repertoár z ľudových piesní. Tu je potrebné vyzdvihnúť kvality Zuzany Mojžišovej, ktorá sa dlhoročným účinkovaním vo folklórnom súbore ako aj štúdiom etnografie stala skutočnou odborníčkou v oblasti folklóru. Svoju prácu, čiže výber vhodných piesní z archívu Slovenského rozhlasu, si plnila veľmi svedomito.
Piesne sme potom všetci spoločne aranžovali na skúškach. Slovo „spoločne“ neustále zdôrazňujem, pretože by bolo mylné nazdávať sa, že autorkou úprav je samotná Zuzana, ako je to uvedené v booklete CD JEJ DRUŽINA z roku 2001. Opakujem, že prínos slečny Mojžišovej pri budovaní repertoáru bol veľký vďaka jej spomenutým znalostiam, ale na úpravách piesní, a teda aj na ich finálnej podobe sa podieľali všetci členovia skupiny, teda ide o kolektívne autorstvo.
Absolvovali sme dlhšie koncertné turné po Slovensku, Čechách a Maďarsku. Všetko bolo v poriadku až do 27. 7. 2002, keď mi Zuzana oznámila, že zo skupiny, ktorú sme spolu založili, a najmä mojimi manažérskymi a podnikateľskými kontaktmi postavili na nohy, mám odísť, pretože ona už so mnou nechce spolupracovať. Ako dôvod uviedla, že od nej, ale aj od ostatných členov vyžadujem príliš profesionálny prístup a mám iný názor na ďalšie smerovanie skupiny. Okrem svojho partnera pána Andrisa a huslistu Jána Kružliaka toto svoje rozhodnutie s nikým nekonzultovala a ostatní členovia boli jej vyhlásením zaskočení.
Zuzka mala už predtým sklony presadzovať sa sólovo na úkor skupiny, o čom svedčí aj to, že veľakrát samostatne vystupovala s použitím názvu JEJ DRUŽINA bez vedomia či súhlasu ostatných členov skupiny. Myslel som, že opäť ide o jeden z jej podobných vrtochov a nevenoval som tomu pozornosť, až kým mi neoznámila, že ak nechcem sám odísť, tak ma teda z kapely vyhadzuje, pretože je majiteľkou ochrannej známky JEJ DRUŽINA. To už mi vyrazilo dych a začal som konať.
Predovšetkým som sa opýtal ostatných členov skupiny na ich názor. Výsledkom bolo rozdelenie skupiny na dve časti po 4 členoch. Jedna časť zostala so Zuzanou, ostatní členovia sa rozhodli nasledovať mňa.
Počas nasledujúcich dní som urobil všetky potrebné kroky na zabezpečenie svojich nemalých investícií, ktoré som ako podnikateľ investoval do skupiny, najmä keď názov sa spájal s mojou osobou ako s podnikateľom a manažérom, ktorý zabezpečoval propagáciu pod názvom Jej družina, distribúciu CD ako aj organizáciu koncertov. Prihlášku ochrannej známky som podal až po piatich dňoch od vyhlásenia Z. Mojžišovej, že si dala zaregistrovať názov na Patentovom úrade, teda nie hneď na druhý deň, ako tvrdí Z. Mojžišová, pričom predmetné vyhlásenie bolo zavádzajúce a nepravdivé, keďže podanie nebolo a ani nemohlo byť uskutočnené, nakoľko ochrannú známku si môže prihlásiť len právnická alebo fyzická osoba pre tovary a služby, ktoré sú predmetom jej podnikania.
O pár dní sme sa so slečnou Mojžišovou stretli s cieľom dohodnúť sa. Vysvetlil som jej, že sa nechcem naťahovať o názov a navrhol som, že urobím prevod ochrannej známky po jej registrácii na jej meno pod podmienkou, že mi ona vyplatí financie, ktoré som použil na chod skupiny a ktoré môžem doložiť dokladmi. Môj návrh zamietla s tým, že je to moja vlastná vina, že som o peniaze prišiel, pretože som investoval peniaze do našej skupiny a nepoistil som sa písomnou zmluvou.
Toto konanie slečny Mojžišovej hodnotím ako vrcholne neseriózne. V tej dobe som sa tiež z rôznych zdrojov dozvedal, že Zuzana o mne šíri nepravdivé informácie o tom, ako chcem „ukradnúť“ názov JEJ DRUŽINA. Snažila sa dokonca donútiť ostatných členov skupiny, aby jej podpísali nepravdivé prehlásenie, že tento názov vymyslela ona, čo však všetci odmietli s tým, že oni sa do klamstiev púšťať nebudú. Pri našom stretnutí sme sa dohodli, že ani jeden z nás určitú dobu tento názov nebude používať. Túto dohodu Zuzana porušila, a keď som ju na to upozornil, odpovedala mi, že na to nemám papier s jej podpisom, že to bola iba ústna dohoda uzavretá bez svedkov. Opäť veľmi neseriózne konanie.
Čo k tomu dodať? Zuzana Mojžišová dodnes ťaží z kontaktov, ktoré som vybudoval ja, a používa názov, ktorý jej nepatrí, či už pri vydávaní jej albumu v Slovenskom rozhlase, pri vybavovaní koncertov zavádza usporiadateľov, že JEJ DRUŽINA existuje, čo nie je pravda, no a pri vystúpeniach a v rozhovoroch pre tlač, fanúšikov a čitateľov, mierne povedané, mylne informuje.

V médiách sa často hovorí o tom, aké nečestné praktiky sa používajú v šoubiznise. Za seba môžem povedať, že až do stretnutia so Zuzanou Mojžišovou som sa s ničím podobným nestretol. Medzi profesionálmi, s ktorými spolupracujem (ako basgitarista hrám s Petrom Nagyom v INDIGU, s Mariánom Greksom v GREXABATE, s Paľom Drapákom atď.), sa hrá čistá hra, nevedú sa žabomyšie vojny a platí to, na čom sa dohodneme, hoci len ústne.
Mojou snahou v tomto liste bolo podať celistvý a pravdivý obraz o tom, čo sa vlastne stalo v skupine JEJ DRUŽINA, a možno tiež varovať tých, čo sa spoliehajú na džentlmenské dohody. To, či máte do činenia s džentlmenom (alebo dámou), sa totiž ukáže až vtedy, keď dohodu treba dodržať.

S pozdravom
Atila Béreš

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu