Ako som po čase hral sám zase

Ahojte moji priatelia folkáči.

Rovnako ako po dlhom čase hrám, aj sa ozývam:). Už som síce tento rok tak trochu sólovo hral ale to sa akosi neráta (z viacerých dôvodov, ktoré nemám moc chuť rozmazávať). Skutočne prvýkrát som si po rokoch ako sólista zahral túto sobotu na Prameňoch v Sklených Tepliciach. Touto cestou chcem poďakovať Uhrošovi za pozvanie a milé privítanie. Akosi som z toho folkového života vypadol. S mojou novou partičkou tie folkové akcie len tak preletíme a ja žiaľ často nemám ani čas sa s vami stretnúť a prehodiť pár slov. Priznám sa, niekedy mi to "pesničkárčenie" chýba a tak ma skutočne účasť na tomto festivalíku potešila. Čo ma milo prekvapilo, mám nových fanúšikov, ktorí ma nikdy predtým nepočuli a páčilo sa im to. Možno by som sa objavil na nejakých akciách aj častejšie, nabral niekdajšiu silu, odvahu a chuť hrať ale priznám sa, mám trošku strach. Strach, či som stále schopný potešiť ľudí v hľadisku a svojim koncertom potešiť aj seba. Myslím, že predovšetkým ja musím byť presvedčený, že moja hudba je dobrá. No a potom samozrejme aj organizátori :). A dnes vidím, že bez českého ťahúňa sa nezaobíde žiadny "skutočný" festival a bez českých piesní žiadna jamovačka. Vám priatelia želám veľa síl pri hraní aj keď to niekedy možno vyzerá, že už len tak dohrávate a dúfam, že sa dám ešte niekedy niekomu ukecať a prídem zahrať ako za starých čias. Tak nefňukajme, hrajme, skladajme a tešme sa z každého dobrého festivalu alebo koncertu lebo kým nás to baví a kým sa nájdu noví fanúšikovia, ktorí naberú odvahu potľapkať po pleci a poďakovať za koncert, stojí to za to :). V Tepliciach som nádherne pookrial...

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu