Ako Slnovrat pršal v F7-čke

Oficiálne odštartovanie pravidelných koncertov folkového združenia Slnovrat pripadlo priamo na hrozivý deň – piatok trinásteho. Tento deň však pre tých, ktorí si zvolili cestu strmými schodmi dolu do klubu F7, nešťastným dňom nebol. Obe strany – páni muzikanti aj páni diváci obišli veľmi dobre – „efsedmička“ bola v Bratislave v lejaku, ktorý sa ňou prehnal, najsuchším miestom.

Koncert otvorili Ivan Hoffman a Peter Michalovič starší a sprevádzali ich Marie Hoffmanová (klavír, spev) a Peter Michalovič mladší (gitara, spev). Mladšia generácia pridala pokojnejším vodám generácie staršej trochu viac energie – až rockový feeling Petra mladšieho a tak trochu „barový“ hlas Marušky Hoffmanovej. Práve Peter Michalovič st. nám zagratuloval k šťastnému výberu večerného programu – v tom čase sa v Auparku konali oslavy narodenín Fun rádia a na Zlatých pieskoch bolo avizované vystúpenie Čechomoru a Plíhala. V porovnaní s nimi bol Klub F7 vtedy naozaj najsuchším miestom v Bratislave.

Svoje parádne číslo s husľami a ústnou harmonikou nemohol vynechať Pavel Malovič. Medzi nasledujúcimi piesňami sa objavili aj tangá, paródie na Františka Krištofa Veselého. Pri Malovičovi sa postupne zjavovali hviezdy ako Fedor Frešo – basová gitara, Miloš Janoušek – gitara, Milan Tedla – husle, nezaobišlo sa to ani bez účasti Dušana Valúcha, ktorý pomohol Malovičovi zaspievať tango Hoci, a to skutočne názorne – s ružou medzi zubami. Nechýbal ani Karol Svozil; ten sa po Malovičovej výzve: „Kájo, a teraz buď ako černoch!!“ nedal dvakrát núkať a nenadarmo sa o ňom traduje, že je zakladateľom jazzu na strednom Považí. :-)

Július Kazimír zahral najprv svoje novšie pesničky – hosťom pri jednej z nich bol Paľo Kazimír, ktorý svojím štýlom hry na gitaru dodal jej pokojnému priebehu kúsok južanského temperamentu. Čardášová princezná bola zase trošku oživená príjemným hlasom Elenky Kazimírovej, odzneli i spoločné piesne Jula Kazimíra a Ola Lachkého. Zaspomínali si aj na časy, keď sa voľakedajšej cenzúre nepáčil verš vo Štvrtom rozmere: ...štyri sú evanjeliá, štyri má ramená kríž... So spásonosonou myšlienkou vraj vtedy prišiel Dušan Valúch, a tak prepracovanie na štyri má konce tyč bolo bez pripomienok a s nadšením odobrené.

Martin Mašek na rozdiel do svojich spolupútnikov odohral takmer celé svoje vystúpenie sám ako prst, a napriek tomu, že sa predstavil ako nositeľ pesimizmu na koncerty, (názornou ukážkou bola pieseň O zlom konci), jeho troška pridaná do slnovraťáckeho mlyna mala skôr opačný účinok.

Posledné minúty patrili Jednofázovému kvaseniu, tí si pripísali na svoje konto jedno z ďalších vydarených koncertov, z mne neznámych dôvodov však tentokrát Milan Tedla s JFQ nehral, i keď na začiatku podal pomocný slák Pavlovi Malovičovi. Bola to škoda, pretože o Tedlovi možno tvrdiť, že je to naozaj pán huslista a jeho husličky v repertoári JFQ určite nie sú zbytočné.

Nielen Jednofázovému kvaseniu, ale aj Slnovratu ako takému sa podarilo úspešné a vydarené vystúpenie, po prázdninách sa vraj koncerty Slnovratu rozbehnú naplno. Ak budú prebiehať aspoň tak dobre ako tento, je sa na čo tešiť.

kačica

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu