Ako si vybrať akustickú gitaru? 2.časť

V minulej časti seriálu sme sa dotkli témy tzv."lamiel" - lacnejšej alternatívy materiálov na výrobu gitár. Názory na ich používanie sa rôznia a často vychádzajú iba zo subjektívnych pocitov z daného nástroja. Poďme si však povedať niekoľko faktov, ktoré môžu byť rozhodujúce pri výbere materiálov pre jednotlivé časti gitár.Ak sa pozrieme na gitary v cenovej triede 15 – 25 000.-SK, zistíme, že lamely používané na ich výrobu poskytujú viac istoty a že sa gitara len tak nezlomí. Originálna lamelová vrchná doska s dobrými vibračnými vlastnosťami obsahuje dosť dlhých vlákien, ktoré poskytujú dostatočnú pružnosť pri namáhaní a práve tieto vlákna poskytnú aj dodatočnú malú odozvu niekde v oblasti basov ešte po doznení tónu. Hovoríme v tomto prípade o vysokokokvalitných lamelách, vyrábaných napríklad na výrobu španielských gitár z dielne Mendoza.

Novšie dizajnové riešenia lamiel vyrábaných na výrobu gitár ukladajú jednotlivé dyhy v tom istom smere. Takto sa získava lepšia imitácia prírodného dreva. Výsledkom je to, že takéto lamely ľahšie rezonujú, avšak vrstvy lepidla nachádzajúce sa medzi jednotlivými dyhami zabránia prirodzenému zlepšeniu rezonančných vlastností, ku ktorému dochádza pri optimálnom stárnutí dreva.

Posledný typ lamiel, objavujúci sa na lacných gitarách je najpochybnejší. Väčšinu hrúbky takejto lamely tvorí masívne drevo, ale je to väčšinou podradné drevo často tiež poskladané z niekoľkých kusov. Na povrchu takýchto lamiel zvykne byť nalepená ešte smreková dyha s veľmi peknou textúrou, ktorá môže neskúsenemu oku pripomínať masívne drevo.

Veľkovýrobcovia poskytujú často iba hmlistý opis driev, používaných na výrobu ich nástrojov. Ak používajú masívny smrek, môžete si byť istí, že budú svoje výrobky propagovať ako výrobky z masívneho smreka a to veľmi výrazne. Ak však len spomenú, že je to smrek, môžete predpokladať s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, že sa jedná o nejaký druh lamely. Našťastie, existuje jednoduchý spôsob, ako sa presvedčiť, či ide o masívne drevo, alebo o lamelu. Stačí, ak sa pozriete na rez, ktorým bol vyrezaný otvor na vrchnej doske gitary. Ak je okraj zamaľovaný jednoliatou nepriehľadnou farbou, môžete počítať s tým, že sa pod ňou skrýva škaredá nemoderná preglejka. Ak je zreteľne vidieť vrstvy, je to lamela. Ak je použitá lamela z podradného dreva, všímnete si, že rozostup čiar vo vnútri lamely nekorešponduje s rozostupom pozdĺžnych čiar na vrchnej dyhe. V prípade lamely vyrobenej z dýh orientovaných rovnakým smerom, ktoré sú precízne spojené, budete potrebovať hlbšie sa sústrediť na to, aby ste rozoznali jednotlivé vrstvy. Niekedy sa pre bežného človeka môže takáto lamela javiť ako masívne drevo a jej podrobná inšpekcia si bude žiadať skúsené a trénované oko. Ak nakoniec predsa len zistíte, že je to lamela, nezavrhujte danú gitaru, ale sústreďte sa na jej tón a pomaly pokračujte v skúmaní jej vlastností.

Zadná strana a luby sú menšími prispievateľmi tónu gitary a doposiaľ som sa nedočítal o veľkých problémoch s laminovanými lubmi v žiadnej cenovej hladine predávaných gitár. Zadná doska je dôležitejšia pre tvorbu tónu než luby, ale ak sa používa tzv. „dlhovláknitá laminácia“, mala by poskytovať dobré vlastnosti pre výsledný tón nástroja.

Materiály, z ktorých je vyrobený krk, budú významnejšie prispievať k tónu gitary. Jednotlivé krky s porovnateľnou tuhosťou sa budú mierne líšiť len vo farebnosti tónu.
Pri výrobe gitár s plochou vrchnou doskou, ale aj u tzv. „archtopov“ sa na výrobu krku používajú mahagón a občas javor. Vyššia hustota javora bude poskytovať jasnejší tón. Mäkkší mahagón zasa umožní voľnejšie vibrácie celého nástroja a preto bude znieť trochu temnejšie.

U klasických gitár, pri výrobe krku tiež dominuje mahagón, ale je to kvôli jemnejšiemu pnutiu strún. Nizkohustotná alternatíva na výrobu krku (Červený céder) sa často používa preto, že poskytuje mäkkší tón.

Voľbou dreva na hmatník sú najčastejšie eben a palisander, ktoré dávajú nástroju ešte dodatočný tónový účinok. Vysoká hustota ebenu dodáva tónu viac jasu (alebo možno čistoty), než je to u palisandra.

U väčšiny hudobníkov však zrejme rozhodne to, aký budú mať pocit keď položia svoje prsty na drevo. Dôležitú úlohu budú hrať aj hladkosť alebo skôr šmykľavosť ebenu oproti hrubozrnosti a živičnatosti palisandra. Samozrejme, najdôležitejší asi bude pre všetkých tón nástroja a jeho parametre.

Brazílsky palisander, ktorý sa dnes občas objaví na masívnych zadných doskách a luboch sa tiež môže použiť ako materiál na výrobu hmatníka. Podľa referencií z internetových fór je zrejmá jeho stúpajúca popularita práve vďaka príjemnému pocitu z hmatu a peknému a jednoznačnému tónu.

Dostal som požiadavku aj na to, aby som trochu priblížil druh dreva tzv. „Nato“, hojne sa vyskytujúceho napríklad na gitarách značky Yamaha.
Nato ako materiál na výrobu hudobných nástrojov sa dá vo všeobecnosti popísať ako drevo veľmi podobné mahagónu, ktoré je však lacnejšie a má nižšiu kvalitu. Viac si o ňom povieme v budúcej časti tohto seriálu.

Pokračovanie o týždeň

Radiar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu