Ako dopadlo prvé (prievidzské) Country Sedlo?

27. júla sa priestor pre golfovým ihriskom na pomyselnej hranici medzi Prievidzou a Bojnicami stal dejiskom festivalu Country Sedlo, o ktorom sme vás už informovali. Keďže som bol veľmi zvedavý ako sa organizátori (p. Benca a skupina Country Limit Club) popasovali s touto náročnou úlohou, a síce konečne zaviesť akúsi tradíciu takýchto akcií aj v našom regióne, dostavil som sa na akciu už pred obedom. Ľudí bolo pomenej a väčšinou sedeli pod veľkým "pivným" stanom, okolo pódia stáli ešte asi tri menšie stánky s klasicky festivalovým sortimentom - klobáska, cigánska... veď to poznáte.Areál teda tvorili tie stánky, skôr menšie pódium, stan pre zvukára a veľká lúka, na ktorej však kvôli mimoriadne snažívému slnku sedelo len pár "skalných" - ktorí väčšinou prichádzali a odchádzali spolu s jednotlivými účinkujúcimi.

Hrať sa začalo už skoro a bola to skupina Čochciari, ktorá festival otvorila a ktorú som žiaľ, kvôli mojej láske k dlhému spánku nevidel a nepočul. Podľa diváckych ohlasov v ankete však hrali dobre. Mám ich rád, pretože je to jedna zo skupín, ktoré takmer na každú akciu prídu s niečim novým - piesňou či aranžami. Kapelku Turkovci z Dolných Vesteníc som počul prvýkrát a bol som milo prekvapený. Hudba síce mne nič nehovoriaca ale akosi mi vždy zaplesá srdiečko, keď počujem jednoduché, úprimné pesničky. Letokruhy z Handlovej spoznáte podľa toho, že majú pár piesní v češtine, ktoré ale pochádzajú z ich autorskej dielne. Počas vystúpenia tejto formácie som zaregistroval zvýšenú koncentráciu publika pred pódiom a teraz neviem či tam mali nejaký fanklub, alebo sa tým ľuďom páčila ich muzika tak ako mne. Po Blue Finger´s, bluegrasse po ktorom muzikantom modrejú prsty sa dostalo na oficiálny krst festivalu. Logo poliali šampanským členovia skupiny Pacifik, vzápätí predniesli pár slov a popriali organizátorom veľa úspechov. Publikum sa svojim potleskom pridalo. Potom priestor dostali pesničkári - tým prvým bol Janko Kulich z Prievidze a to je môj kamarát, tak sa mi ťako hodnotí jeho vystúpenie, navyše keď sme prvé dve piesne odohrali spolu, hralo sa mi dobre a Janko dobre spieval. Na ďalšie tri si už pozval iného spoluhráča, ozajstného gitaristu Milana Fábryho (Čochciari), ktorý mu do piesní vymyslel veľmi úsporné a pekné gitarové vyhrávky. Jankove piesne dostali nový šat a tak si zgustli aj tí, ktorí jeho tvorbu notoricky poznajú. Akurát neviem prečo zahral len päť piesní. Po ňom som na dosky vyšiel ja. O sebe toho moc nenapíšem, akurát by som rád pochváli zvuk. Veľmi ma potešilo, že zvukárov bolo dvojo - jeden mal na starosti zvuk vonku, druhý zvuk na pódiu, teda odposluchy pre hudobníkov. Bolo vidieť, že sú zohratý tím, takto nejako si predstavujem ideálny zvuk. Patrí im pochvala (aj od iných kapiel, s ktorými som sa o tomto rozprával).Minigras zahrali tradične dobrý bluegrass, je to skupina, ktorá už existuje veľmi dlho a má bohaté skúsenosti. Tie využívajú tak, že hrajú a spievajú len na jeden mikrofón, čo nie je jednoduché, výsledok je však veľmi príjemný a táto skupinka to zvládla na výbornú. Pesničkár Had z Bratislavy má veľa nových (a dobrých) pesničiek, klasicky nevynechal bohaté reči medzi pesničkami, v ktorých dokonale predstavil nielen seba, ale takmer všetkých členov pesničkárskeho združenia Efko. Veľmi pozitívne prekvapenie prišlo z Martina - skupina Náhodní pocestní bola naozaj dosť iná ako väčšina účinkujúcich a to nielen tým, že majú saxofón. Ich, akoby som povedal, bluesovo-barový feeling, dobré hlasy a aranže zaujali nielen mňa ale aj publikum, ktoré postupne naberalo na počtoch.Mince vo Fontáne sú známa skupina a teraz som bol zvedavý na ich novú zostavu - piesne boli znovu o čosi iné, zdá sa mi, že každá personálna zmena posunie túto kapelu o kúsok dopredu. Na pódiu pôsobia veselo, muzika ich očividne baví a preto je príjemné sedieť v hľadisku počas ich vystúpenia. Lekra neprišla a z toho som bol trochu sklamaný, pretože som sa na nich celkom tešil. Snáď niekde inde.

Po týchto účinkujúcich nasledovala krátka prestávka pred hlavným večerným programom a ja by som ešte rád spomenul, čím nám organizátori spestrovali celý deň. Na súťaž v pití piva sa prihlásilo len pár ľudí (z toho jedna žena) a výsledok som zmeškal. To by ani tak netrápilo, ako to, že som zmeškal druhé kolo voľby miss festivalu, ktoré sa z promenády v plavkách zmenilo na "mokré tričko". V prvom kole šesť sympatických dievčat súťažilo v jazykolamoch a vedomostí z oblasti hudby. Milé.

Hlavný program začala známa prievidzská skupina Country Limit Club so svojim úderným, miestmi rockovým ale hlavne dynamickým country. Trochu mi vadili vtipy medzi pesničkami, skupina ich nepotrebuje a mnohé z nich neboli až také vtipné aké asi chceli byť. Nakoľko som mal iné povinnosti, nestihol som koncerty ostatných ťahákov, ale skupiny Pacifik, Mloci a Alan Mikušekov AM band vám ani netreba nejako moc opisovať.

Festival mal isté drobné vady, ja osobne som necítil tú pravú festivalovú atmosféru, pri vstupe často vznikali nepríjemné konflikty, nakoľko areál akcie pojal i chodník a náhodní chodci boli nútení miesto obchádzať. Ale keď sa organizátori nenechajú odradiť, tak prvý ročník Country Sedla podľa mňa nebol posledný a tie ďalšie budú, dúfajme, ešte lepšie.

5jar

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu