Albumy, nahrávky

Len tak preventívne som si klikol na www.klena.sk a bol som príjemne prekvapený "novou" kolekciou nahrávok z roku 2007. Onehdá (viď súvisiace články) som ospevoval obdobnú kolekciu z roku 2006. Koncept sa nemení, stále je touto formou čo povedať. Želám príjemné počúvanie.

ps: Osobne ma najviac zasiahla pasáž "Mária nenávidí svojho muža, on je kaleráb a ona ruža". Bol som tak rozrušený, až mi na listoch naskočili fľaky.

Skalní návštevníci nášho portálu si určite pamätajú na jeden vcelku úspešný projekt, ktorým bol "internetový obchod" s cédečkami slovenských folkových kapiel. Spojenie "internetový obchod" som dal schválne do úvodzoviek - systém nemal možnosť priameho on-line predaja ale slúžil len ako zoznam albumov s informáciami o tom ako a kde sa dá konkrétna nahrávka kúpiť. Bol to teda skôr katalóg. Tento projekt sme na vaše želanie obnovili.

Začiatkom leta sa mi dostala do rúk zremixovaná verzia debutového albumu košickej skupiny Divozel. Prvýkrát bolo CD vydané v roku 2006, teda tesne po tom, ako ho skupina donahrávala v bardejovskom štúdiu Leon Art (v minulosti HERSTEK). Aj prvú verziu mám vo svojej fonotéke a bol som zvedavý, k akým zmenám nakoniec došlo. Už pri prvom vizuálnom porovnaní je badateľný rozdiel. Nový obal CD je súčasťou bookletu, ktorý v prvej verzii chýbal (informácie boli len na obojstranne potlačenej plnofarebnej karte).

Napísať, že skupina Sanyland tento album pripravovala 14 rokov by síce bolo efektné, ale nepravdivé. Možno k tomuto pocitu zvádza niekoľko starších skladieb, ktoré pochádzajú ešte zo začiatkov Sanylandu a ktoré sa ocitli na platni, lenže ono je to trochu inak. Asi máloktorá kapela zo slovenskej folkrockovej (alebo pesničkárskej)  scény mala našliapnuté na tak úspešnú kariéru ako Sanyland v polovici deväťdesiatych rokov. Mimoriadne koncentrované zoskupenie muzikantských osobností, medzi ktorými spomeniem napríklad mená Martin Zajko a Ajdží Sabo (inak tiež Slide & Udu) alebo Silvia Josifoska či autor väčšiny skladieb repertoáru Slávo Sany Grék, turné s Jaromírom Nohavicom, ponuka Vřešťála a Sázavského na produkovanie albumu skupiny.... Lenže namiesto toho prišiel rozpad kapely, sólové projekty niektorých členov a desať rokov hybernácie. V roku 2006 sa Sanyland znovu dal dokopy a v mierne inovovanom zložení (ale aj za účasti niekdajších spoluhráčov) nahrali konečne svoj debut.

Pathetic Hypermarket Band, alebo len PHB, je na slovenskej folkovej scéne rozhodne veľmi svojráznym a originálnym subjektom. Tieto vlastnosti sa zďaleka neprejavujú len v ich tvorbe a na koncertoch, ale napríklad i v takom kontakte so svojimi priaznivcami akým je pozvánka na krst ich najnovšieho CD Naoko. A hoci v ňom sami uvádzajú že ide o ich druhé CD v poradí, fakticky je to po Touto cestou kráčal Ybaboch a ...kto je na víne už tretí počin ktorý vyšiel pod hlavičkou tejto skupiny.

Vydavateľstvo Slnko Records si na trhu už vybudovalo svoje postavenie a vyprofilovalo sa na subjekt podporujúci alternatívnu, folkovú a world music. Jeho chránenci nezaháľali ani minulý rok a tak vám môžme predstaviť niekoľko noviniek, ktoré si môžete vypočuť a objednať na vynovených stránkach vydavateľstva.

Vo štvrtok 28. februára 2008 o 19:00 sa v Klube za zrkadlom uskutoční krst v poradí druhého albumu bratislavskej alternatívnej kapely Pathetic Hypermarket Band s názvom Naoko. Krstnou mamou mu bude v muzikantských vodách veľmi dobre známa dáma Soňa Horňáková, ktorá vyhovela prosbe kapely a odohrá v rámci krstu vlastný koncert.

Z mojej poslednej návštevy na Slovensku som si, okrem iného, priniesol aj CD formácie, ktorú považujem za špičku v oblasti akustickej hudby (možno nielen) na Slovensku.

Spôsoby, akými sa dostávam k novej hudbe, bývajú veľmi rôzne. V tomto prípade mi pred pár dňami kolega v práci bez slova položil na stôl CD od istej Feist s názvom Let it die. Hoci viem o tom, že náš hudobný vkus je v mnohom podobný, bolo to prekvapujúce gesto a preto som tušil, že pôjde o niečo neobyčajné.

Ja osobne počítače a folkový žáner nevidím v žiadnom protiklade. Je pravda, že pre väčšinu ľudí sa predstava folku zvyčajne spája s akustickou gitarou. Pokiaľ ma však pamäť neklame, jedným z prvých "komputerizovaných" pesničkárov na našom území bol v osemdesiatych rokoch Emil Pospíšil a jeho obvyklé pódiové vybavenie sa skladalo z gitary, sitár a počítača zn. Atari – aj s prednahratými podkladmi.