Koncerty

V bratislavskom Klube za zrkadlom vystúpi vo štvrtok 21. marca 2013 úžasná fínska skupina Värttinä, ktorá sa na Slovensku zastaví na svojom turné k tridsiatemu výročiu svojho vzniku. "Värttinä patrí k stáliciam world music, jej koncerty sú vždy sviatkom plným vášne a radosti z hudby. Sme radi, že ich strhujúca hudba zaznie na Slovensku opäť naživo, komorný priestor Klubu Za zrkadlom sľubuje intenzívny a výnimočný zážitok," hovorí Michal Kaščák z agentúry Pohoda Festival, ktorá koncert organizuje.

Pred tromi rokmi pri príležitosti 30. výročia úmrtia Johna Lennona sa dalo dokopy niekoľko prevažne bratislavských folkérov, aby zahrali, zaspomínali ale najmä stretli sa. Slovná hračka LennON a MY ponúkla zvláštne prepojenie medzi legendou svetovej muziky, jeho odkazom a produkciou, nad zaradením ktorej do ohraničenej kolonky "folk" sa vedú rôzne ale stále pretrvávajúce diskusie.

Cestou domov v aute zapínam rádio. Amerikaningliš song, nič mi to nehovorí. Prepínam postupne 8 slovenských rádií. Zo všetkých znie angličtina v najrôznejšom zvukovom balení. Nikde nehrajú pesničky aké mám rád. No, čo už, USB kľúč s mojimi obľúbenými som zabudol, ale aspoň si môžem v hlave znova prehrať to, čo som práve počul. Vraciam sa totižto z prvého Koncertu Za pecou tejto sezóny.

Tak už aj Hadovi sa splnil jeden z vysnívaných výstupov na folkovú horu. V utorok (11.9.2012.) si zahral s tou, ktorá mu od počiatku jeho písania poéziou svojich piesní svietila po pesničkárskych cestičkách, nie vždy slnkom zaliatych ...ako Florence Nightingalová lampášom nad posteľami jej zverencov ...s pesničkárkou Soňou Horňákovou.

Koniec apríla tohto roku bol na udalosti všemožné bohatý... Vyhnem sa tým pre mňa menej zásadným  („patálie“ princa Williama, či započatie majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji na našom „vaľaľe“) a kruci špagát obe tieto udalosti okresného formátu pripadli na (29.4.). Skoro by sa dalo povedať, že onen dátum tým nadobudol magický rozmer... Omyl priatelia omyl... Nebyť tretej udalosti, o ktorej sa s rezonanciou mierne zrýchleného ďatľa pokúsim rozťukať...tak by sa dvadsiaty deviaty apríl sotva zapísal do pamäti Hada...Tou treťou kľúčovou udalosťou sa stal koncert JFQ v divadle A-HA spojený s krstom ich novej 2CDs (Bezfázový stav).

Predstavovať pesničkára Eda Klenu na stránkach Folk.sk by asi bolo mlátením prázdnej slamy. V nedávnej minulosti ho bolo na bratislavských pódiach (a nie len na nich) vidieť hlavne spolu s jeho dvornou kapelou Klenoty. Včerajší koncert (28.marca 2011) v Kafe Scherz však bol iný. Edo tentokrát neprišiel s Klenotmi (kapelou), no pozval si nemenej hodnotných hostí. Na lubovej gitare (značky Sagitarius) ho vyhrávkami a sólami podporoval Martin Chrobák a na ústnej harmonike sa predviedol Edov dávny kamarát z Mikulova Aleš Řezáč.

Írsky pesničkár Tiger   (jeho írske meno tadhg sa totiž vyslovuje ako „Tiger“ ale bez „er“), ktorý už nahral svoj debutový Wax & Seal už v roku 2005 trochu prekvapivo v pivničných Freiburskej radnice, vydal na podzim minulého roku svoj najnovší tretí (druhý štúdiový) album „Fingertips of the Silversmith“.  V počiatkoch bol prirovnávaný predovšetkým k významnému pesničkárovi Jeff Buckleymu, alebo napríklad aj k ostrovným Badly Drawn Boy (v recenziách sa tiež zmienilo ovplyvnenie Johnom Lennonom), postupne si však vydobyl svoje pevné miesto na írskej scéne a dalo by sa povedať aj mimo nej. Jeho debutová doska totiž v roku 2006 vyšla prekvapivo aj v Japonsku a v roku 2009 podnikol pomerne veľké (tri a pol tisíca kilometrov dlhé) turné po USA po boku skupiny Guggenheim Grotto.

Neviem, či sa so mnou stotožníte, ale ja som mal vždy pocit, že Bratislava a folk, že to skrátka dohromady nejde. Podniky v centre Bratislavy okupovali skôr bluesové alebo jazzové kapely, underground alebo tvrdšia muzika, ale folku sa v Bratislave nedarilo. Koncertov tu bývalo ako šafránu, väčšinou tie isté kapely od našich západných susedov.

Určite mi všetci dáte za pravdu, že sa len tažko nájde vôbec lepší pocit, ako keď si človek môže občas niekde verejne zahrať, predstúpiť pred hoc aj malé publikum a podeliť sa s nimi, s každým jedným, o trocha času a priestoru, nechať hudbu len tak plynúť, bez hraníc a bez barier... je to krásny pocit, ničím nenahraditeľný, trocha ako droga, človek sa ho nevie nabažiť a priam ho vyhľadáva.

Nemôže sa stať kapele nič lepšie, ako keď jej členom tesne pred koncertom zdvihne náladu neprispôsobivá technika. Na koncerte Petra Piatka & Bandu 22. mája 2010 v nedávno otvorenom bardejovskom Jazz Rock Caffe sa síce spočiatku o elektrizujúcu a ohlušujúcu atmosféru postarali reprobedne – to však len do chvíle, kým si chalani svorne nepohnietili špice brád a nepremiestnili kombá, gitary, bicie aj picie priamo medzi pospolité publikum. Vyzeralo to tak, že nielen frontman má tentoraz hladinu adrenalínu blížiacu sa horným limitom (najmä po telefonickom vyhlásení vlastníka čarovnej nefungujúcej skrinky "veď ja som vedel, že to nepôjde..." mu všetci boli v stave čo najvrelejšie sa poďakovať za prejavenú ochotu bez predchádzajúceho upozornenia). Koncert teda vzhľadom na okolnosti chlapci odpálili zostra vyhlásením, že sú martinskou progresívnou deathmetalovou smršťou.