Folk.sk

Deň začal veľmi všedne, ako drvivá väčšina tých ostatných a totiž tým, že som zaspal. Po neúspešnom pokuse prehovoriť iného člena mojej kapely aby po mňa prišiel do Bratislavy autom z Banskej Bystrice, s tým že potom pôjdeme do Ružomberka som rezignoval, uznal že to bol blbý nápad a vybral sa na vlak. Čas cesty som si však pri prebúdzaní sa vypočítal zle, pretože som "národné finále Porta 2002", ako festivalu nadávali na plagátoch, hladko stihol. Bol som veľmi zvedavý na prostredie, v ktorom budú 15 finalisti a nie málo hostí hrať, názov Ranč totiž vo mne budil obavy a predstavy zafajčeného lokálu pre miestnych "tvrdých chlapov" v ktorom ani tá najhlasnejšia kapela neprehučí ich vravu. Zbytočne.

3.júna 2002 zahájil svoju činnosť nový folkový klub v Liptove. Popri Hudobných večeroch v klube Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši a popri klube Fontána v miestnom dome kultúry vznikla tretia scéna na podnet MsKS Liptovský Hrádok, v jeho priestoroch. Pozvanie na prvý historický večer prijali Mince vo fontáne z Liptovského Mikuláša, Totem z Dolného Kubína a Martin Jurčo z Liptovského Hrádku.

Utorkový večer v bratislavskom klube Hlava 22 patril folkovej atmosfére.

Keď človek niekde účinkuje, tak nemôže dostatočne objektívne a dostatočne komplexne zhodnotiť akúkoľvek akciu. Napriek tomu mi dovoľte poskytnúť aspoň zopár informácií o sobotňajšom dianí v Poprade. Kapelníkom popradskej, výsostne trampskej skupiny "Tymián" je karlovarský rodák a naturalizovaný podtatranec Milan Fořt, zvaný Stonge. Patrí k muzikantom, ktorí vedia, že naše hudobné pôsobenie zahŕňa nielen hranie, ale aj organizovanie, aby bolo kde hrať. A tak spolu s partiou a podtatranským kultúrnym centrom organizujú každý rok taký dosť podlhovastý koncert zvaný Popradský dostavník. Nedajte sa mýliť tým country názvom, znie tam naozaj všeličo. Nestihli sme, bohužiaľ, začiatok, dorazili sme do centra zvaného "Céčko", až dve hodiny po začiatku.
 

Ďalší piatok, tentoraz 17. máj nám opäť priniesol krásny začiatok víkendu. Mnohí z nás neodolali a nechali na seba pôsobiť slnečné lúče. Sklené Teplice ponúkli domácim aj kúpeľným hosťom nielen možnosť čľapkania sa na kúpalisku, ale večer aj duchovnú obživu v podobe Folkovania s Jasoňom.
Hoci to spočiatku vyzeralo na presilovku hudobníkov, nakoniec sme zažili veľmi príjemnú akciu s folkuchtivým publikom.
 

Bol raz jeden motýľ z rodiny Jasoňových a rozhodol sa, že si zaletlí do sveta. Jeho prvé motýlie krôčky viedli ku fontáne... fontáne plnej žiarivých mincí. Rozohnal sa krídlami, všety mince z fontány vyskočili a rozliali sa na jeho krídlach ..a vtedy sa to všetko začalo...
...že neveríte? Nuž, ja už vám to ťažko dosvedčím, ale mohli ste to na vlastné oči uzrieť, ak ste boli 15. mesiaca lásky, roku pána 2002 v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave, na koncerte skupín Jasoň (zo Sklených Teplíc) a Mince vo fontáne (z Liptovského Mikuláša).
 

V sobotu 4. mája sa uskutočnilo krajské výberové kolo Strunobrania pre košický a prešovský kraj. Vystúpenie sa konalo v peknom prostredí Sadu mládeze v Spišskej novej vsi, počas krásneho počasia(pre účinkujúcich možno až príliž teplého), no divákov bolo, ako je už zvykom, dosť málo. Napriek tomu bola na amfiteátri skvelá nálada, a kapely sa povzbudzovali viac menej medzi sebou.

Druhá nedeľa v mesiaci sa folkovým priaznivcom už napevno vryla do pamäti koncertami Folkfórum Live zo Štúdia č.5 Slovenského Rozhlasu. Zakaždým si na to spomenú folkuchtivci v Bratislave, ale ani zbytok Slovenska nie je ukrátený. Tieto koncerty sa totiž priamym prenosom prenášajú do éteru na vlnách Rock FM rádia. Nebolo tomu inak ani v nedeľu 12.mája 20002. Soňa Horňáková,tradičná to moderátorka týchto koncertov a zároveň redaktorka všetkých relácií Folkfóra publiku a poslucháčom pri rádiách tentokrát predstavila samu seba a svoju skupinu S.H.Band. Druhým hosťom večera bola dvojica Pavol Hammel a Juraj Burian.

„All we are is dust in the wind“. Všetko čo sme, je len prach vo vetre. Týmito slovami začal pre nás 7. máj. Posolstvo americkej rockovej skupiny Cansas v nádhernom folkovo -akustickom aranžmáne sa ozývalo z prehrávača Stanovho vozidla, keď nás usádzal pred cestou do Brna. Cestovali sme na rozhovor do rádia Proglas.

Zúčastnil som sa tento rok ako nesúťažiaci účastník a divák troch bratislavských oblastných prehliadok: Country lodenice, Porty a Strunobrania. O bratislavskej oblastnej Country lodenici už čosi písal jeden nemenovaný muzikant a zožal za svoj humorno-kritický pohľad podľa mňa prehnane besnú reakciu organizátorov. Nech to bolo aké bolo, nikto im už neodpára, že boli prví, kto uskutočil spoluprácu festivalov pri oblastných výberových prehliadkach. A to je, podľa mňa, taká veľká vec, že akákoľvek kritika môže byť iba hodná povznesenia sa, alebo bezpredmetná. Neviem, či bude niekto písať o Porte v Dome kultúry v Dúbravke, ja sa obmedzím na stručný odkaz: Držím vám palce, kamaráti, nech sa vám nabudúce darí.