Folk.sk

Nie sú Škriatkovia ako škriatkovia. A Lesných Škriatkov netreba hľadať len v lese. Preto ani Eda Mráza som nemusela stopovať v popadanom ihličí, ale objavila som ho celkom poľahky v istom levickom paneláku. A čo z toho vzišlo?

Príjemný večer zažili diváci v Liptovskom Mikuláši posledný októbrový deň. Klub Fontána privítal v renovovanej klubovej scéne lídra skupiny Mince vo fontáne, Vlada Slavíka a folkovú skupinu Interval z Prešova.

Na počiatku bola trampská osada Lesní Škriatkovia. Kapelka z Levíc, o ktorej bude v nasledujúcich riadkoch reč, začínala kedysi muzicírovať práve tu.

Ako iste mnohí viete, v kúpeľnom mestečku Sklené Teplice raz mesačne organizuje domáca skupina Jasoň klubové hudobné stretnutia pod názvom Folkovanie s Jasoňom a hosť. Bola sobota podvečer 16. 11. 2002 a v miestnom Dome osvety si najprv dali zraz Jasoňáci. Každý mal nejakú úlohu. Adrika pozametala sálu, Robin zakúril do kachieľ a ja so zvukárom Dušanom sme nastavili aparatúru, aby bolo všetko včas pripravené.

Piatkový večer sa dá stráviť rôzne. Tí, ktorí si piatok 15. novembra vybrali Café Stena, rozhodne neľutovali. Viac než dve hodiny im večer spríjemňovala Soňa Horňáková, jej kapela S. H. Band (Janka Krajčovičová – klávesy, Gusto Čech – elektrická gitara, Brcho Vlado Kaňák – bicie) a krásne pesničky.

Tak. A máme tu jednu z mladých kapiel, ktoré právom patrili na tohtoročných festivaloch k tým najzapamätateľnejším, samozrejme v tom dobrom zmysle slova:

Už sme si zvykli, že na dobrú slovenskú hudbu nechodíme do obchodov s cédéčkami. A hudbu, ktorá ešte k tomu vonia folkom tam už vôbec nehľadáme. A tak si vynaliezaví hudobníci v ťažkej konzumnej dobe musia nájsť iné cestičky. A tí šikovní ich nachádzajú, vydávajú si svoje debutové albumy na vlastné náklady a predávajú ich na koncertoch.

Jesenná sezóna vo Vysokoškolskom klube v Prešove je naozaj pestrá. Máme za sebou viacero zaujímavých akcií, ale nás ako muzikantov najviac zaujali koncerty.

Kapelka Exfónia uzrela svetlo sveta ktoréhosi dňa roku tisíc deväťsto osemdesiateho šiesteho s "rodným" menom Eufónia a jej hlavnou postavou bol gymnazista Juraj Maxián. Neskôr, už v útrobách bratislavského vysokoškolského internátu Družba si k nemu a k Petrovi Kutejovi nenápadne a zjavne „nezištne“ prisadol Fero Horváth. Nič neobvyklé a nezvyčajné. Pre nich predsa čímsi dôležité – o pár dní sa Fero zjavil s kontrabasom, ktorý síce držal v rukách poprvýkrát, zaujímavá skupinka s ľubozvučným menom však mohla – v trošku pozmenenej zostave – začať fungovať.

Súc očarenému (pre mňa) novým fenoménom slovenskej hudobnej scény, partiou okolo vydavateľstva Slnko Records, nedalo sa mi v onen sobotný večer povaľovať doma v kúpeli televízneho svitu pri vedomí toho, že Čajovňa a divadielko v podzemí (Študentského domova J. Hronca, tzv. Bernoláku) mi pod nos prináša spoločný koncert vyššie menovaných.