Folk.sk

Pri našom poslednom koncerte v roku 2002 sme si spomenuli na slová Hany Hegerovej, ktorá zvýrazňovala, že hrať pre ľudí, ktorí vás nepoznajú, je oveľa ťažšie ako pre fanúšikov vás alebo žánru, ktorý ľuďom ponúkate. Publikum je spočiatku nedôverčivé a získať si ho na svoju stranu nie je vždy jednoduché. Interpret musí vynaložiť oveľa viac energie, aby ľudí presvedčil.

Vo štvrtok 19. decembra prichádzam na ďalší večer z cyklu "Folk z prvej ruky" pána M. Turčana do bratislavského V-klubu. Kamarát a kamarátky mi z posledného radu dávajú znamenie, aby som neplatil nič (vstupné je dobrovoľné). Chvíľu sa ich snažím prehovoriť, aby sme si šli sadnúť dopredšie. Berú to ako vtip - na rozdiel odo mňa tu nie sú prvýkrát.

V utorok 17.12.2002 sa v Žilinskom GURU klube uskutočnil vskutku zaujímavý “výnimočný koncert“. Plagát pozýval na BUTY Unplugged, Radek Pastrňák & Pepa Streichl s predkapelou 220 v tieni. Myslím, že to vo všeobecnosti - Unplugged - (bez napätia) znamená, že kapela vystúpi bez elektronických nástrojov a pomôcok. Čiže sme očakávali takmer folkovú pohodičku, návrat ku počiatkom Buty dnes uznávanej POPovej kapely. Ale veľké bolo naše sklamanie, keď po predkapele (ktorá možno hrala pekne, ale hlavne dlho...) nastúpili na pódium –len- dvaja muzikanti s gitarou – Pepa Streichl a Radek Pastrňák.

Plagát na dverách Wood Pubu vo Vrábľoch stroho hlásil, že „tramp-folk-country“ koncert, o ktorý sa 14. 12. 2002 mali pričiniť Zubri, Lesní Škriatkovia a Kotva, sa začína o 19.00 hod. Pred vchodom som zočila Lesných Škriatkov, ako po jednom zoskakovali nie zo slncového koníka, na ktorom cválajú v jednej zo svojich piesní, ale z pravého tátoša na benzínový pohon. Nerozumne bez zimných pneumatík. Od tohto momentu moje pionierske predsavzatie, že FOLK.SK obohatím dôkladne sprostredkovanými faktami a dojmami zo spomínaného trojkoncertu, začalo čím ďalej, tým viac nadobúdať abstraktnejšiu podobu. Celý sobotný večer môžem spätne hodnotiť cez základný konflikt z éry romantizmu, a tým bol sen a predstava oproti skutočnosti.

Človek koľkokrát ani netuší, kam vlastne ide. Vravím si, zbehneš pozrieť Homolku a Kúdelku (rozumej Zuzanu Homolovú a Janku Kúdelovú) a tu ho máš – vyvrcholenie ôsmeho ročníka cyklu generačných koncertov! Na okamih som zaváhal, ktorá generácia je vlastne tá moja, ale nakoniec som si sadol vedľa ľudí z folk.sk a jal sa kochať (Kačica, má tu byť druhé „sa“?) interiérom Zichyho paláca zariadeným štýlom nie nepodobným tomu ala Bratislavský hrad. Čím chcem povedať, že by to tam mohlo byť aj krajšie.

...zatiaľ je kam ísť

Túto vetu si isto mnohí z nás, čo obúvame túlavé topánky, hovoria dosť často. Pri rôznej príležitosti - či už sa zamýšľame nad zdevastovanou prírodou alebo nachádzame nových kamarátov po nepríjemných životných zakopnutiach.

Celý koncert som bol v duchu niekde inde s niekým iným.

pre folk.sk

711015/6064

ps: čosi mi však hovorí, že veci sa mohli odohrávať napríklad aj takto

... združenie ver veľké, ako buk... Presne tak, dňa 16.9.2002 sa naša redakcia rozhodla založiť Záujmové združenie Folk.sk. Predmetom činnosti tohoto združenia je lepšie vystlanie hniezda folkovej scény na Slovensku, organizovanie rôznych folkových podujatí, pozametanie cesty, pred inváziou mladých začínajúcich pesničkárov, či kapiel, ako aj zabehnutých hudobníkov. Takže nás prosím majte radi :o)

V utorok 10.12.02 ma z brlohu vytiahol abstinenčný príznak z nedostatku počutia piesní Petra "Petiara" Lachkého a zvedavosť, lebo pesničkár Miro Vranský bol pre mňa doposiaľ pojem neznámy.

V piatok 6. decembra sa v kine Nádej v Bratislave-Rači uskutočnil koncert s názvom Kalumet a hostia. Kalumet, ako všetci vieme, je skupina s už dvanásťročnou tradíciou a zároveň organizátor piatkového večera, na ktorý si pozvali ešte Bobovu diétu, Acoustic Flash a euroindiánske združenie Tyospaye Wakpa Tanka. Po vstupe do kina som bol milo prekvapený masívnou účasťou. Kúpil som si vstupenku za takisto milých 60,- korún, ktorá bola zároveň bulletinom a reklamným letákom istej poisťovne, ktorá akciu podporila.