Reportáž

Peter Janků je pesničkárom, ktorého netreba špeciálne predstavovať. Počas rokov hrania si vybudoval renomé usilovného pesničkára, schopného a ochotného cestovať za svojim publikom a prinášať mu neustále nové piesne, ktorými reaguje na aktuálne životné udalosti. Vo veku 40 rokov sa mu po 16 mesiacoch podarilo nahrať a pokrstiť ďalší album, tentokrát nazvaný "Tak nech je". Nahrávanie prebiehalo u Juliána Raticu a tak, ako je u Petra zvykom, väčšinu stôp nahral sám. Pomohli mu však aj hostia ako Julián Ratica, jeho otec, Zuzka Cenkerová a napríklad aj bývalí spolužiaci, herci z Partičky.

V sobotu 17. mája 2014 sa konal už 9.ročník súťaže vo folk, country a trampskej piesne Turzovský vrabčiak. Pripravilo ju Kultúrne a spoločenské stredisko v Turzovke za finančnej podpory Ministerstva kultúry SR. Súťaž, z ktorej víťazi postupujú na finále Moravského vrabca do Karvinej a na medzinárodnú súťaž Porta , ktorá je v Ústí nad Labem prilákalo do Turzovky 14 súťažiacich zo Slovenska a Čiech.

Dvojkoncert Igora Cvacha a Petra Janků bol istým spôsobom návratom ku koreňom folkovej hudby. Dvoch na prvý pohľad odlišných pesničkárov, teda introvertného Cvacha a živelného Petra Janků, spája viacero spoločných čŕt. Je to jednak napríklad model tradičného folkového pesničkárstva s gitarou, ale aj jednoznačné prihlásenie sa k odkazu Karla Kryla, s ktorým sa obaja protagonisti večera osobne poznali. Je teda pochopiteľné, že meno tohto legendárneho českého pesničkára nielenže opakovane zaznievalo z pódia, ale v „krylovskom“ duchu sa niesli aj skladby, reagujúce na náš súčasný svet a jeho problémy. Samozrejme, každý z oboch pesničkárov témy poňal odlišne.

Niekedy začiatkom októbra sa mi ozval pesničkár Peter Michalovič a spýtal sa ma, aké mám plány na piatkový večer (18.10). Keďže môj diárééé na tento večer bol nepoškvrnený s chuťou som si doň poznačil, že v divadle Ticho a spol na Školskej 14. sa bude toho večera konať krst zbierky Petrových básní.

Tak to som celý ja...
Ešte v júni mi Radiar poslal všetky podklady k akcií: Petržalská baretka, ktorú organizovali šuhaji z kapely Lojzo, by sa prezvedeli, čo sa deje aktuálne vo vodách humornej piesne na Slovensku. Cítil som, že by som sa tam mal zájsť a zúčastniť sa jej, no prihlášku som do stanoveného termínu nezaslal. Keď som ho prešvihol napadlo mi, že tam prípadne priamo prídem, a ak budem ako neprihlásený môcť zahrať, spravím tak.

Sú pesničkári, ktorí si píšu do šuflíka...
Sú pesničkári, ktorí píšu, a s radosťou sa delia o svoje produkty s tými, čo im načúvajú...
A sú pesničkári, ktorí zvládajú i čosi viac...
Trebárs zorganizovať folkový festival...
Z jedného som sa vrátil včera pred polnocou, a hoc vonku medzičasom znova zem pokryla snehová emulzia bolo mi letno, a to nie len preto, že išlo o Prvý letný folkový festival.
Jeho tatkom „predstaveným“ je „rolnička“ Kremienok (Dušan Francú).

Tak už aj Hadovi sa splnil jeden z vysnívaných výstupov na folkovú horu. V utorok (11.9.2012.) si zahral s tou, ktorá mu od počiatku jeho písania poéziou svojich piesní svietila po pesničkárskych cestičkách, nie vždy slnkom zaliatych ...ako Florence Nightingalová lampášom nad posteľami jej zverencov ...s pesničkárkou Soňou Horňákovou.

Redakcia Folk.sk sa o5 rozhýbala k činnosti a hlásime sa vám s Petiarom z tohoročnej horúúúúúcej Pohody. Novinárska akreditácia na festival samozrejme k mnohému oprávňuje, no ešte viac zaväzuje. Spolu s organizátormi festivalu sme pre vás pripravili niekoľko zaujímavých rozhovorov s ešte zaujímavejšími interprétmi, ktorí by vás mohli/mali zaujímať.

Klub Musko v Martine (predtým Bar Museum) zostáva aj po svojom premenovaní miestom konania unikátnych kultúrnych podujatí, kontinuálne tak nadväzuje na tradíciu silných hudobných večerov predstavujúcich našu hudobnú scénu v inom svetle, než na aké sme zvyknutí z rádií. Po dvoch ročníkoch veľkého festivalu Folk Martin 2009 a 2010, ktorý sa dočkal, aj vďaka prenosu STV, zaslúženej publicity, sa v sobotu 22.10.2011 konal tretí. Tentoraz s názvom eM Fest 2011, dramaturgicky a žánrovo koncipovaný trochu inak. Vystúpilo v rámci neho šesť interpretov, každý iný, svojím nezameniteľným spôsobom originálny. Všetkých vystupujúcich však spájal jeden fakt – ani jeden z nich nepatrí do oficiálnej scény, naopak sa z nej svojou pozíciou vyčleňujú.