Gitara a nenávisť!

Neviem či mám vôbec začať písať tento článoček a pokúšať sa ho uložiť na tieto stránky, ale ...

Pred pár dňami sa v Bratislave stala tragédia, ktorá rozhorčila celé Slovensko a ublížila jednej rodine. Skupinka arogantných, hlúpych, násilných a netolerantných ťažko povedať či ľudí napadla pokojných, inteligentných a tolerantných mladých ľudí. Vieme ako to celé tragicky dopadlo. Spoločnosť si zrazu začala uvedomovať, že tu existuje problém netolerancie a neznášanlivosti medzi mladými ľuďmi. Samozrejme sme o tom vedeli už aj pred tým, len nás to akosi netrápilo a boli sme voči akýmkoľvek prejavom násilia a vyššie spomenutých ľudských neduhov ľahostajní. Polícia sa len hlúpo prizerá prejavom fašizmu na koncertoch a stretnutiach neonacistov, namiesto toho, aby napĺňala literu Trestného zákonníka a trestala už akýkoľvek malý náznak takéhoto gesta. Horda mladých vygumovaných hláv pod vedením „pedagóga“ pochodujú našim hlavným mestom, ako za prvého fašistického Slovenského štátu. Musí niekto prísť o život, aby sa o probléme začalo hovoriť, písať, aby sa oň začali zaujímať médiá a dokonca sám veľký pán minister vnútra?

Ako mnohí z Vás, aj ja chodím po svete s gitarou na chrbte, aby som zahral svojim kamarátom a zaspieval mnohým tolerantným ľuďom, ktorí si s radosťou vypočujú moju hudbu a piesne. Rovnako ako posledná obeť hlúposti aj ja často niekde večer stojím so skupinou mojich kamarátov a len tak sa rozprávame, pričom mnohí z mojich známych majú dlhé vlasy. Sme preto ideálnym cieľom pre násilie? Sme hudobníci a sme ľudia, ktorí nevyhľadávajú konflikty, nikomu vedome neubližujú a tolerujú každú individualitu. Je absurdné aby sa taký poetický hudobný nástroj a dlhé vlasy stávali dôvodom na prejavy nenávisti, násilia a hlúposti. Kdekoľvek sa budeme pohybovať starajme sa aj my muzikanti a folkáči o to, aby akýkoľvek takýto prejav nezostal bez povšimnutia a bez reakcie. Sme predsa trubadúri, verklikári a igrici, sme pokračovatelia pesničkárov, ktorí vždy poukazovali na neprávosti spoločnosti, či už to bola feudálna, buržoázna, komunistická spoločnosť, alebo je to táto prodemokratická spoločnosť.

Možno som tento článok ani nemal začať písať, ale mám dvoch malých synov, ktorých vychovávam s láskou a dávam im všetko, čo si myslím, že by deti mali od svojich rodičov dostať. Straší ma predstava, že raz pôjdu študovať do „veľkého“ sveta a nikdy sa mi nevrátia len pre hlúposť niekoho iného, pre nevšímavosť okolia. A straší ma aj predstava toho, že raz oni budú ovplyvňovaní nejakým fašistickým pedagógom. A preto píšem a spievam aj o takýchto veciach.

MaRO

Ak sa vám článok páčil, môžte ho poslať do vybrali.sme.sk alebo si prečítajte ďalšie články tohto autora.

Poslať autorovi správu